Schöne(r) Náci, vlastným menom Ignác Lamár (* 11. august 1897, Petržalka – † 23. október 1967, Lehnice) bol neodmysliteľnou súčasťou koloritu bratislavských ulíc a kaviarní takmer 40 rokov. Jeho pamätníci ho poznali ako slušného, tichého a chudobného človeka, vždy pekne oblečeného, vo fraku s cylindrom a paličkou.

Schöne Náci
Známa postava Bratislavy 20. storočia
Schöne Náci
Rod. menoIgnác Lamár
Narodenie11. august 1897
Petržalka, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie23. október 1967 (70 rokov)
Lehnice, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Schöne Náci
Socha na Sedlárskej ulici

Pôvodne bol cukrársky učeň, neskôr kulisár, pomocník u obuvníka, nosič uhlia a tiež prášil koberce, okrem toho chodil po dvoroch a spieval.

Jeho socha v životnej veľkosti, ktorá je dielom akademického sochára Juraja Meliša a často je terčom útokov vandalov, stojí pri kaviarni Mayer na Hlavnom námestí.

Zomrel vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach.

Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine.

O Schöne Nácim tiež bola vydaná knižka Volali ho Schöne Náci, ktorá je jeho beletrizovaným životopisom.[1]

Pochovaný bol v neoznačenom hrobe na miestnom cintoríne v Lehniciach. Tabuľka s jeho menom pribudla pár mesiacov pred jeho prevezením do Bratislavy.

V septembri 2007 jeho telesné pozostatky vďaka úsiliu spoločnosti Ferdinanda Martinengu previezli a pochovali na Ondrejskom cintoríne[2] v Bratislave. Pochovaný je vedľa ďalšieho známeho Bratislavčana, Júliusa Satinského.

Referencie upraviť

  1. ROSA, L.O., Ladislav Ťažký Volali ho Schöne Náci. 3. vyd. Bratislava : Sprint vfra, 2000. ISBN 80-88848-56-3. S. 146.
  2. A.S, Petit Press. Schöne Náci sa vráti do Bratislavy v septembri [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť