Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku
Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku (SEAVC, po srbsky: Slovačka evangelička crkva augsburške veroispovesti u Srbiji) je luteránska cirkev a najväčšia protestantská cirkev v Srbsku.
Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, je SEAVC najväčšou cirkvou. Má okolo 40 000 členov.[1] Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.
Začiatky reformácie upraviť
Reformácia má počiatok v pôsobení kňaza a teológa Martina Luthera. Martin Luther bol farárom vo Wittenbergu ako aj profesorom na Univerzite vo Wittenbergu. Začal si všímať prax predávania odpustkov za peniaze vo vtedajšej cirkvi a ostro proti tomu začal vystupovať.
Dňa 31. októbra 1517 na dvere kostola všetkých svätých vo Wittenbergu pribil 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov. Jeho prianím bolo, aby sa cirkev zreformovala a konala v súlade s Bibliou. Dodnes evanjelici svätia 31. október ako Deň pamiatky reformácie.
Myšlienky Martina Luthera sa veľmi rýchlo šírili. V roku 1610 na synode v Žiline boli položené základy samostatnej právnej cirkevnej organizácie evanjelikov na území dnešného Slovenska. Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska boli evanjelici.
V sedemdesiatych rokoch 17. storočia evanjelická cirkev začala byť kruto prenasledovaná štátnymi vrchnosťami. Určité uvoľnenie nastalo až roku 1781 vydaním Tolerančného patentu cisára Jozefa II., no úplná rovnosť s ostatnými vierovyznaniami nastala až od roku 1848.
Slováci - evanjelici vo Vojvodine upraviť
Prví Slováci - evanjelici prišli do Vojvodiny v roku 1745. V priebehu 18. a začiatkom 19. storočia prišli ešte v niekoľkých vlnách. Hneď po svojom príchode organizovali sa aj cirkevne. V každej novozaloženej osade bol hneď v prvých rokoch vystavaný kostol alebo modlitebňa a škola. Ich predkovia prišli z Hornej zeme (dnešné Slovensko) na Dolnú zem s dvomi pokladmi: Kralickou Bibliou a Tranovského kancionálom. V roku 1921 na Synode v Starej Pazove sa cirkev osamostatnila. Roku 1929 za prvého biskupa SEAVC bol zvolený Adam Vereš.
Slováci - evanjelici si dodnes zachovali jazyk a kultúru, vďaka svojej cirkvi a tolerantnosti národov, s ktorými žijú na pôde dnešnej Vojvodiny.
Učenie a vierovyznanie upraviť
Luteráni sa držia hlavných zásad Lutherovho učenia, ktoré sú heslovite vyjadrené v známych päť "sola":
- Sola gratia (jedine milosťou)
- Sola fide (jedine vierou)
- Solus Christus (jedine Kristus)
- Sola scriptura (jedine Písmom Svätým)
- Soli Deo gloria (jedine Bohu sláva)
Veria v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Za jediný prameň viery považujú Bibliu. Vyznávajú Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanaziánske vyznanie. Za správne vysvetlenie Biblie považujú Augsburské vyznanie.
Cirkev dnes upraviť
Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, SEAVC je najväčšou cirkvou. Má okolo 50 000 členov. Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.
V pomerne rozsiahlej diecéze má 28 cirkevných zborov a 13 filiálnych zborov. V súčasnosti má v službe 24 farárov (z toho 6 farárok) s biskupom Dr. Jaroslavom Javorníkom v čele. Farári SEAVC nadobúdajú vzdelávanie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, Slovensko.
Najvyššia spravujúca a zákonodarná vrchnosť SEAVC je Synoda. Synoda zasadá raz ročne.
Roku 1946 boli cirkvi odobrané majetky. Niektoré cirkevné obce vlastnia obrábaciu zem s maximálnou plochou do 10ha. Cirkev je dodnes vydržiavaná dobrovoľnými príspevkámi a milodarmi svojich členov.
SEAVC pravidelne vydáva mesačník Evanjelický hlásnik, Úsvit, Ročenku a Evanjelický Kalendár. Každú nedeľu má vysielanie relácie Pohľady k výšinám v Rádio Nový Sad.
SEAVC ma partnerské vzťahy s ECAV na Slovensku, ECAV v Slovinsku, EKD v Nemecku a ELCA v Spojených štátoch amerických. Je členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC), Svetovej rady cirkví (SRC) a Ekumenickej rady cirkví v Srbsku.
Cirkevné zbory sa nachádzajú v nasledujúcich mestách: Belehrad, Binguľa, Boľovce, Erdevík, Lug, Stará Pazova, Šíd, Aradáč, Biele Blato, Hajdušica, Jánošík, Kovačica, Ostojićevo, Padina, Vojlovica, Zrenjanin, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Bajša, Hložany, Kulpín, Kysáč, Laliť, Nový Sad, Pivnica, Selenča, Silbaš.
| Biskupi | |||
|---|---|---|---|
| Adam Vereš | 1929-1931 | ||
| Samuel Štarke | 1931-1957 | ||
| Juraj Struhárik | 1957-1983 | ||
| Andrej Beredi | 1983-1996 | ||
| Ján Valent | 1996-2002 | ||
| Samuel Vrbovský | 2002-2020 | ||
| Jaroslav Javorník | 2020- | ||
Referencie upraviť
- ↑ LWF Statistics - Serbia Archivované 2020-07-23 na Wayback Machine The Lutheran World Federation