Smolník (okres Gelnica)
Smolník (nem. Schmöllnitz, maď. Szomolnok) je obec na Slovensku v okrese Gelnica.
| Smolník | |
| obec | |
 Smolník v roku 1998
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Gelnica |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Smolník |
| Nadmorská výška | 561 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′49″S 20°44′24″V / 48,730278°S 20,740000°V |
| Rozloha | 68,97 km² (6 897 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 954 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 13,83 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1243 |
| Starosta | Radoslav Dlugoš[3] (nezávislý) |
| PSČ | 055 66 |
| ŠÚJ | 543560 |
| EČV (do r. 2022) | GL |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 053/489 71 30 |
| Fax | 053/489 71 30 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Smolník | |
| Webová stránka: smolnik.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Vodné toky upraviť
Obcou preteká potok Smolník, prameniaci povyše susednej obce Úhorná pod masívom Pipitky, s ľavobrežnými prítokmi: Starým potokom, Hekerovým potokom a Mlynovcom.
Vodné plochy upraviť
Vodná nádrž jazero Úhorná na hornom toku potoka Smolník je najstarším umelo postaveným vodným dielom v košickom kraji. Architektom tohto vodného diela je Ján Gašpar Reitzner. Plocha 4,79 ha, hĺbka približne 14 m, postavená roku 1768 na účel zadržiavania dažďovej vody a povodňovej ochrany, neskôr využívaná na banské účely.
Dejiny upraviť
Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z roku 1243. Obec v roku 1327 kráľ Karol Róbert podľa Štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ (vyše 16 km), ktorá sa mu darovala na večné časy.
V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. Roku 1465 pripadlo mesto panstvu Spišského hradu, stalo sa majetkom rodu Zápoľských, neskôr Thurzovcov i Csákyovcov (od roku 1638). Od júla 1600 do konca toho roka sa v Smolníku rozšírila morová nákaza, na ktorú zomrelo vyše 550 ľudí. Roku 1691 prešli bane späť do vlastníctva uhorského kráľa, respektíve pod správu banskej komory. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice.
Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. Začiatkom 19. storočia (1805) banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa však nezachovalo. Roku 1872 bola budova Komorného divadla prestavaná na tabakáreň, dnes jedinú ručnú výrobňu cigár na Slovensku.
Po požiari 27.augusta 1905 obec z väčšej časti vyhorela, no zachovali sa pôvodné banícke domy z 18. a 19. storočia. Roku 1910 postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a spustošila okolité lesné porasty. Na odvoz kalamitného dreva bola dočasne vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Do konca 19. storočia zanikla ťažba medi, priemysel v obci sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Opätovný priemyselný rozmach umožnila výstavba úzkorozchodnej železnice z Gelnice (1883).
V období prvej ČSR sa postupne vyčerpali zásoby kvalitného pyritu, ťažba sa zastavila, prišla hospodárska kríza a s ňou štrajky. Železorudné bane fungovali v obci do konca 80. rokov 20.storočia. V rokoch 1990-92 prebehla likvidácia banských zariadení, podnik sa preorientoval na výrobnú strojársku a drevársku činnosť.
Podľa maďarského názvu mesta (Szomolnok) bol pomenovaný monoklinický minerál szomolnokit (chemicky monohydrát síranu železnatého), ktorý bol prvýkrát opísaný v roku 1877. Ďalšími minerálmi, nájdenými a prvýkrát opísanými v Smolníku sú romboklas a kornelit.
Kultúra upraviť
Pamiatky upraviť
Sakrálne pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, trojloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a mierne predstavanou vežou z roku 1801. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Upravovaný bol v rokoch 1897, 1905. Hlavný oltár s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej od Henricha Fügera pochádza z roku 1805, krstiteľnica z rovnakého obdobia je z čierneho mramoru.[4] Fasáda kostola je členená lizénami. Veža pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Pri kostole stojí zvonica, baroková stavba na pôdoryse štvorca, členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová pozdnebaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1787.[5] Interiér kostola je plochostropý. Oltár je eklektická stĺpová architektúra s obrazom Krista z roku 1906 od Rezöa Ocsára. Hlavná fasáda je riešená ako rizalit s trojuholníkovým štítom. Portál má ostenie s klenákom a svetlíkom s mrežou s baníckymi symbolmi. Na ostení je vročenie z doby vzniku kostola.
- Rímskokatolícky kostol navštívenia Panny Márie v Štóskych horách, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom s malou strešnou vežou z roku 1755.[4] Kostol má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako murovaná predstavaná predsieň.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba z roku 1727.
-
Kostol sv. Kataríny -
-
-
Interiér kostola -
Kostol Navštívenia Panny Márie -
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Ostatné pamiatky upraviť
- Trojičný stĺp, barokové súsošie so sochou sv. Trojice na stĺpe z roku 1742. V roku 1801 bol premiestnený na súčasné miesto na námestí. Socha samotná je kópiou z rokov 1984-1985.[6]
- U čierneho orla, dvojpodlažná klasicistická stavba kultúrneho domu na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z rokov 1828-1829. Nachádza sa uprostred námestia.[7] V interiéri sa nachádzala divadelná sála s javiskom a kasíno. Fasáde dominuje stredný rizalit s polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi.
- Dom banskej komory, neskôr tabaková továreň, trojpodlažná dvojtraktová pôvodne stredoveká stavba na pôdoryse písmena E z prelomu 14. a 15. storočia. Prestavaná bola v duchu klasicizmu v roku 1795 a neskôr v roku 1872, kedy bol upravený na tabakovú továreň. Stavbe dominuje stredný rizalit ukončený atikou s trojuholníkovým štítom s tympanónom.
-
Trojičný stĺp -
-
Detail trojičného stĺpu -
U čierneho orla -
Bývalá tabaková továreň
Školstvo upraviť
Nachádza sa tu základná a materská škola, do ktorej dochádzajú deti aj z vedľajších obcí Úhorná a Smolnícka Huta.
Hospodárstvo upraviť
Dôležité firmy upraviť
- Lesy Smolník
- Lesy SR
Doprava upraviť
Križovatka ciest II. triedy č. 549 (Rožňava - Mníšek nad Hnilcom) a č. 548 (Košice - Smolník). Cesta II/549 je v zime v úseku Úhorná - stred obce - Úhornianske sedlo (hranica okresu neudržiavaná. Autobusové spojenie Margecany - Mníšek n.Hnilcom - Smolník a diaľkový spoj Spiš.N.Ves - Smolník - Košice.
Osobnosti upraviť
- Anton Ruprecht (* 1748 – † 1814), chemik
- Gabriel Corsan-Avendano (* 1827 – 1903), matematik
- Jozef Šártori (* 1767 – † 1839), banský inžinier a kartograf
- Gustáv Tavy (* 1855 – † 1920), lesný inžinier
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Smolník [online]. Rožňava a okolie. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smolník (okres Gelnica)
