Starý kráľovský palác (Praha)

Starý kráľovský palác je renesančná stavba na Pražskom hrade uzatvárajúca východnú stranu jeho III. nádvoria.

Najvýznamnejším priestorom v Starom kráľovskom paláci je Vladislavská sála

História

Pôvodne išlo o románsku stavbu kniežacieho paláca, ktorú začalo knieža Soběslav I. v rámci celkovej prestavby hradu v roku 1135. Palác ako sídlo českých kniežat a kráľov slúžil svojmu účelu až do 16. storočia; od tohto času až do reforiem Jozefa II. sústreďoval ústredné úrady českého štátu. V 18. a 19. storočí sa používal iba príležitostne ku korunovačným slávnostiam a snemom.

Od roku 1924 v paláci prebiehal systematický výskum a po celkovej rekonštrukcii v 60-tych rokoch 20. storočia boli jeho priestory sprístupnené verejnosti.

Prehliadka paláca

Vstup do paláca je z III. hradného nádvoria. Pred vstupom sa nachádza baroková Orlia fontána vytesaná v roku 1664 kamenárom Francescom de Torre. Predsálie, niekdajšia Malá sieň bola počas tereziánskej prestavby zbavená gotickej klenby. Časť múru tvorí pôvodné románske murivo veže soběslavského hradného opevnenia. Vľavo od tejto miestnosti sa nachádza Zelená izba slúžiaca ako zasadacia sieň už počas doby Karola IV. Neskoršie za panovania Ferdinanda I. plnila fukciu audienčnej siene.

Z predsália sa vstupuje do najvýznamnejšieho priestoru Kráľovského paláca, do Vladislavskej sály. Sála je svojimi úctyhodnými rozmermi - dĺžka 62 metrov, šírka 16 metrov, výška 13 metrov - najväčším uzatvoreným priestorom v celom Česku. Bola vystavaná za panovania kráľa Vladislava II. Jagelovského ako Veľká, Holdovacia sála architektom Benediktom Riedom z Piestingu v rokoch 1493 - 1502.

Bola to veľkolepá prestavba sály Karola IV. s arkierovou kaplnkou, ktorej zvyšky boli odkryté pri neskorších rekonštrukciách. Sála ja zaklenutá rebrovou klenbou zvedenou do pilierov hlboko uchytených v spodných podlažiach. Okná už predstavujú nový, renesančný sloh a sú pravdepodobne dielom niektorej z uhorských sklenárských hút. Nákladná prestavba paláca bola financovaná z výnosov kutnohorských strieborných baní.

V sále sa konali korunovačné hostiny, zasadania snemov (napr. tzv. Svätobartolomejský snem v roku 1547, ktorému predsedal Ferdinand I. Ten na sneme využil svoju prevahu nad českými stavmi k upevneniu osobnej a rodovej moci na úkor stavov a zemských práv), rytierske turnaje a iné významné udalosti. Za Rudolfa II. bola sála miestom konania spoločenských udalostí a usporadúvali sa tu dokonca trhy luxusného tovaru a umeleckých predmetov.

Klenba sály dostala slávnostnú výmaľbu pri príležitosti korunovácií Karola VI. v roku 1723 a Leopolda I. v roku 1791.

Od roku 1918 sa tu konali voľby československého prezidenta. Po oslobodení v roku 1945 bola sála svedkom mnohých rozhodujúcich aktov československých i českých dejín (prijatie Ústavy 9. mája 1948, voľba prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda, prijatie Ústavy v roku 1960 a iné). Okrem toho je Vladislavská sála dejiskom významných výstav a kultúrnych udalostí.

Vpravo s Vladislavskou sálou susedia priestory Ľudovítovho krídla vybudovaného v rokoch 1502 - 1509 Benediktom Riedom v ranorenesančnom slohu, pôvodne ako obytné; po požiari v roku 1541 tu boli umiestnené úrady.

Ďalším susediacim priestorom Vladislavskej sály sú miestnosti Českej kancelárie, kde úradoval český kancelár s miestokancelárom, vrcholné správne orgány Českej koruny. Prvá miestnosť s pôvodným rebrovaním bola kanceláriou nižších úradníkov, druhá slúžila kancelárovi a rade miestodržiteľov. Východným oknom boli 23. mája 1618 vyhodení predstavitelia tzv. katolíckej španielskej strany Jaroslav Bořita z Martniníc a Vilém Svatava z Chlumu spolu so sekretárom. Táto udalosť viedla k vypuknutiu stavovského povstania a tridsaťročnej vojne.

Pôvodným točitým schodiskom sa vystupuje do miestnosti Ríšskej dvornej rady, ktorá tu zasadala v dobe cisára Rudolfa II. Miestnosť sa zapísala do českých dejín i tým, že tu bol vynesený rozsudok komisie proti 27 českým pánom a mešťanom, ktorí boli 21. júna 1621 popravení na Staromestskom námestí.

Tereziánske krídlo postavené ako spojovací trakt medzi Ľudovítovým krídlom a Ústavom šľachtičien slúžilo ako úradovne i na obytné účely. V súčasnosti sa tu usporadúvajú výstavy výtvarného umenia.

Východný trakt Starého kráľovského paláca zaberá kaplnka Všetkých svätých. Bola postavená Petrom Parlerom v sedemdesiatych rokoch 14. storočia. Stavebníkom bol pražský arcibiskup Jan Očko z Vlašimi. Kaplnka bola sídlom samostatnej duchovnej inštitúcie, Kapituly Všetkých svätých, ktorá bola zriadená Karolom IV. v roku 1338. Jej kanonikmi mohli byť iba univerzitní majstri. Kaplnka bola v roku 1541 spustošená požiarom a až v rokoch 1579 - 1580 zásluhou Alžbety, dcéry Maximiliána II. bola obnovená. Kaplnka je bohato zariadená mobiliárom a maľbami; hlavný oltár je neskorobarokový s oltárnym obrazom Všetkých svätých od V. V. Reinera. V severnej časti sa nachádza barokový oltár s ostatkami sv. Prokopa, ktoré tu boli prenesené zo Sázavského kláštora v roku 1588. Nástenný cyklus z roku 1669 s výjavmi zo života tohto svätca sa nachádza v chóre (autor Kristián Dittman).

Pohľad do Snemovne

Snemovňa tvorila súčasť paláca Karola IV. Bola prestavaná súčasne s Vladislavskou sálou Benediktom Riedom okolo roku 1500. Pri požiari v roku 1541 bola veľmi poškodená - ostali iba ohorelé steny, pretože klenba sa zrútila. Po provizóriu v podobe dreveného stropu bola opäť zaklenutá v rokoch 1559 - 1563 Bonifácom Wohlmutom. Snemovňa slúžila od svojho založenia vrcholnému orgánu stredovekého súdnictva - Zemskému súdu, v ktorého činnosti bolo i vedenie tzv. Zemských dosiek, inštitúcie, ktorá bola českým špecifikom. Snemovňa slúžila i stavovským holdom a snemovným jednaniam. Nábytok z 19. storočia svojim usporiadaním pripomína zasadania, ktoré tu prebiehali. Na tróne sedel kráľ, po jeho pravici arcibiskup, za nimi boli rozmiestnené lavice prelátov, najvyšších zemských úradníkov a lavice pre panský a rytiersky stav. Pod oknom sa nachádza pavlač pre predstaviteľov kráľovských miest, ktorých zástupcovia pri jednaniach stáli. Na stenách Snemovne visia potréty členov rodu Habsburgovcov. Dnes Snemovňa slúži pri voľbe prezidenta k podpisu prezidentského sľubu a k slávnostným parlamentným zasadnutiam.

Z Vladislavskej sály sa po schodisku vystupuje do miestností Nových zemských dosiek. V prístavku miestnosti, postavenom v roku 1737 K. I. Dientzennhoferom, bol v rokoch 1838 - 1884 uložený Korunný archív, tzv. svätováclavský, zbierka najdôležitejších listín a kráľovských privilégií, pôvodne umiestnený na hrade Karlštejn. Prechodne tu boli uschovávané i české korunovačné klenoty v čase adaptácie Korunnej komory v svätovítskej katedrále v rokoch 1867 - 1868.

Zaujímavým priestorom sú Jazdecké schody. Meno dostali podľa toho, že tade prechádzali na koňoch rytieri na turnaje do Vladislavskej sály.

V podzemí Kráľovského paláca sa nachádzajú zvyšky opevnenia z konca 9. storočia, z doby vzniku slovanského hradiska.

Ďalšie priestory

• Gotický palác - podľa tradície pochádza z doby Přemysla Otakara II.
• Karolova sieň - v 16. - 18. storočí slúžila k zasadaniam tzv. apelačného súdu, ktorý tu o. i. súdil i známeho vodcu chodských sedliakov Jána Sladkého zv. Kozina.
• Stará registratúra - boli tu uchovávané účtovné záznamy Českej komory
• Depozitár zemských dosiek
• Väzenská cela Jána Nepomuckého s freskami zo života tohto svätca
• Stĺpová sieň Václava IV.
• Sieň Starých zemských dosiek

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starý kráľovský palác (Praha)

Zdroje

• Zd. Buříval, Staletá Praha, Sborník Pražského střediska státní památkové péče a ochrany přírody, Orbis, Praha, 1965
• J. Burian, J. Svoboda, Pražský hrad, Olympia, Praha, 1976