Subpolárne pásmo

Subpolárne podnebie je druh podnebia, ktoré sa rozkladá medzi 50 až 70 stupňom severnej šírky. Na severe leží hlavne na území Kanady, Škandinávie a Ruska, kde tvorí rozhranie lesotundry a tajgy. Lesotundra je krajina, kde sú zmiešané lesy (borovica, smrekovec, breza) a prechádzajú do krovinatej tundry (napr.: kríkové vŕby, brezy) a nakoniec do tundry bylinnej (čučoriedka...), machy a lišajníkovité. Na juhu ale viac ako z 90% zaberá územia Tichého, Indického a Atlantického oceánu a na zvyšku plochy leží na časti Severnej Ameriky a na niekoľkých súostroviach pri Austrálii. Subpolárny pás tiež lemuje obe polárne oblasti v pruhoch širokých okolo 1 000 km. Tieto oblasti sú zóny, v ktorých sa miešajú vlastnosti mierneho s polárnym pásom.

Charakteristika upraviť

Má dlhé a veľmi studené zimy a väčšinou nie príliš teplé leta. Leto (obdobie s priemernou mesačnou teplotou minimálne 10 ° C) trvá jeden až maximálne 3 mesiace a zima (obdobie s priemernou mesačnou teplotou pod 0° C) trvá 5 až 7 mesiacov. Priemerná ročná teplota je nižšia ako 0° C a preto je tu trvale zamrznutá pôda (permafrost), roztápa sa len vrchná vrstva pôdy a to do maximálnej hĺbky 0,6 m až 4,2 m. Dní bez mrazov je 45 až 100 a mrznúť môže kedykoľvek v roku. Zrážok za rok veľa nenapadá, za rok len do 380 mm, ale v horských typoch subpolárneho podnebia je to oveľa viac, napríklad na Mount Washington napadá vyše 2500 mm zrážok ročne a v Kanadskej oblasti Labrador môže byť až 1,5 metra vysoká snehová pokrývka (všetko sa roztopí až v júni), hoci tam nie sú žiadne hory, v tomto prípade toľko snehu prináša Islandská tlaková níž, ktorá tu má silný vplyv. Vo vnútrozemí padá najviac zrážok v lete a na pobreží skôr na jeseň. Je rozdelené do niekoľkých podtypov.

Dsc upraviť

Variant so suchým letom a vlhkejšiou zimou. Inak je veľmi podobné Dfc.

Dsd upraviť

Suché leto a vlhká zima. Oproti Dsc je chladnejšie. Inak je veľmi podobné Dfc

Dwc upraviť

Suchá zima a vlhké leto. Drvivá väčšina zrážok spadne v lete pri búrkach. Napríklad v Irkutsku sú najvyššie letné teploty okolo 30° C a najväčšie mrazy dosahujú až -35° C.^[1]

Dwd upraviť

Tiež suchá zima a daždivé leto. Ale je oproti Dwc studenšie. Patrí k vôbec najstudenšiemu typu subpolárneho podnebia. V lete je neustále zamračené a prší približne polovicu dní v mesiaci, zatiaľ čo v zime je väčšinou jasné počasie. Najstudenším miestom tohto podnebia je svetovo známy Ojmiakon, známy sa svoju priemernú januárovú teplotou -46,4° C (priemerná teplota v júli je 14,9° C a najväčšie letné horúčavy dosahujú 30° C a aj v júli nie sú nezvyčajné ranné slabé mrazy do -5° C)^[2]^[3] ako najstudenšie miesto okrem Antarktídy. Najväčšie mrazy tam sú pravidelne pod -50° C^[4] a najväčší mráz tam bol -89,9° C.

Dfc upraviť

Najrozšírenejší typ. Nemá výrazné suché obdobia. Najviac zrážok spadne v lete, ale ani zimy nie sú úplne suché. V lete väčšina zrážok spadne pri daždi a búrky sú skôr zriedkavé. Najvyššie letné teploty najčastejšie dosahujú 20° C až 30° C a najsilnejšie mrazy sú zhruba od -20° C v najmiernejších oblastiach až po -50° C v najchladnejších miestach.^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]

Dfd upraviť

Podobne ako Dfc, ale studenšie. Najviac zrážok naprší v lete pri búrkach alebo slabom daždi.^[10]^[11] Napríklad podnebie v Jakutsku: leto je oproti zvyšku roka až neuveriteľne teplé (priemerná teplota najteplejšieho mesiaca 19° C), tak po skončení leta začína extrémny teplotný prepad až na priemernú mesačnú teplotu -39° C v decembri. V lete najvyššie teploty ľahko presahujú 30° C, zatiaľ čo v zime klesajú k -50° C.