Suicidal Tendencies

Suicidal Tendencies
	; Suicidal Tendencies na festivale Hellfest v roku 2017
Základné informácie
Pôvod	Venice, Los Angeles, Kalifornia, USA
Žáner(-re)	crossover thrash, thrash metal, hardcore punk
Pôsobenie	1981 – 1995; 1997 – súčasnosť
Vydavateľstvá	Frontier, Caroline, Virgin, Epic, Suicidal
Webstránka	www.suicidaltendencies.com
Členovia skupiny
	Mike Muir ; Jeff Pogan ; Dean Pleasants ; Ra Diaz; Dave Lombardo
	Hudobný portál

Suicidal Tendencies (tiež S.T. alebo aj jednoducho Suicidal) je americká hardcore punková a thrash metalová skupina založená v roku 1981 v Los Angeles v Kalifornii. Lídrom skupiny je Mike Muir, ktorý je tiež jediným stálym členom kapely. Skupina je považovaná za „otca“ štýlu crossover thrash.^[1] Do súčasnosti vydali 10 štúdiových albumov.

História upraviť

Hneď po nahraní ich prvého dema sa "Egie" rozhodol kapelu opustiť a prenechal miesto svojmu bratovi Seanovi. Muir, ktorý v tom čase študoval na Santa Monica College, bral kapelu zo začiatku len ako „party kapelu“, len čo však začali rásť na známosti, Mike našiel v skupine zmysel života. S.T. mali ťažké začiatky, ktoré zahŕňali napr. titulovanie ako „Najhoršia kapela/Najväčší parchanti“ vo Flipside v roku 1982 ^{[chýba zdroj]}. Takisto sa šírili klebety, že sú členmi gangov ^{[chýba zdroj]}.

Po prvom LP, kapelu opustili bratia Dunniganovci, ktorí boli nahradení Mikeom Ballom hrajúcim na gitaru a Amerym Smithom hrajúcim na bicie. Ball taktiež neostal v kapele dlho a bol nahradený Rickom Battsonom. V roku 1983 skupina podpísala kontrakt s vydavateľstvom Frontier Records a vydali svoj prvý album s rovnomenným názvom ako kapela. Album bol opísaný kritikom Steveom Hueyom ako „Rýchly, zúrivý a zábavný…“. Album obsahuje pieseň „Institutionalized“, ktorá sa objavila vo veľa filmoch ako Repo Man z roku 1984, Iron Man z roku 2008 ale aj v televíznej šou Miami Vice. Krátko po vydaní si za bicie sadol Jon Nelson z kapely Neighborhood Watch. Nelson nikdy nenahral s kapelou žiadny album a v roku 1984 spolu so Smithom opustili kapelu a boli nahradení gitaristom Rockym Georgeom a hráčom na bicie nástroje, R.J. Herrerom.

Prvý návrat upraviť

So zostavou Muir, Mayorga, George a Herrera, vydáva kapela v roku 1987 svoj druhý album Join the Army. Album sa stretol so zmiešanými reakciami zo strany fanúšikov, hlavne kvôli jeho viac „metalovému“ zvuku. Ale na albume sú aj hity ako „War Inside my Head“" alebo „Possesed by Skate“. Krátko po vydaní sa v kapele opäť udiali zmeny. Ako nový gitarista prišiel Mike Clark. Ten sa zapájal takmer do každej novej tvorby S.T., čo sa odrazilo na viac thrashovom zvuku. V tom čase Mayorgu nahradil nový basgitarista Ric Clayton. Kapela podpísala kontrakt s vydavateľstvom Epic Records. Prvá nahrávka s Epic Records bola How Will I Laugh Tomorrow When I Can't Even Smile Today v roku 1988. Tento album je skoro kompletne zbavený hardcore-punkových koreňov a je viac založený na thrash-metalovom zvuku. Piesne majú zložitejšiu štruktúru a viac položený doraz na inštrumentálnu zručnosť. Single boli prepustené pre "Trip at the Brain", ktorý bol úspešný a pomohol rozšíriť publikum kapely.

Trujillova éra a druhá pauza upraviť

S rastúcou popularitou a väčším záujmom médií, sa S.T. rozhodli vydať kompiláciu dvoch [EP]: "Controlled By Hatred/Feel Like Shit…Déjà Vu", v roku 1989. S ďalším novým členom, basgitaristom Robertom Trujillom.

Rok 1990 priniesol nový album "Lights…Camera…Revolution!", ktorý veľa fanúšikov považuje za ich najlepšie dielo. Album bol nahratý s rovnakou zostavou ako predošlý a kapelu posunul o ďalší krok dopredu ako po hudobnej stránke tak aj po stránke popularity.

Album bol obrovský hit. Obsahuje také hity, ako "You Can't Bring Me Down", "Send Your Money", ale aj melodický thrash-song "Alone". Album je dodnes považovaný za klasický thrash album.