Transliterácia (iné názvy: odborný/vedecký prepis, odborná/vedecká transkripcia, zriedkavo prepísmenkovanie) má niekoľko podobných (ale odlišných) definícií:

  • definície obmedzené na abecedné písmo (zoradené zhruba od najširšej definície po najužšiu):
    • Transliterácia je po písmenách uskutočňované „pretlmočenie” textov či slov, zapísaných jedným grafickým systémom, prostredníctvom iného grafického systému[1].
    • Transliterácia je grafický prepis cudzojazyčného textu, nahradzujúci písmená jednej abecedy písmenami druhej abecedy bez prihliadnutia k fonetickej hodnote, takže je možný spätný prepis.[2]
    • Transliterácia je prevod z jedného grafického systému do druhého, pričom každému písmenu jedného grafického systému zodpovedá vždy písmeno druhého systému (rovnaké písmeno alebo spojenie písmen), takže je možný aj jednoduchý spätný prevod do jazyka originálu.[3] Podobná definícia: Prepis z jedného písma do druhého, pri ktorom sa zachováva jednoznačnosť zápisu medzi písmenami obidvoch abecied.[4]
  • definícia zohľadňujúca aj neabecedné písma:
    • Transliterácia je premena grafém jedného písmového systému na grafémy iného písmového systému.[5]
    • Transliterácia pre abecedné písma (do ktorých autor nezaraďuje slabičné písma) je nahradzovanie znakov písma P1 znakmi písma P2 podľa priraďovacieho predpisu (tento predpis v ideálnom prípade priraďuje každému znaku z P1 jeden znak z P2, ale vyskytujú sa aj prípady, že sa digrafu z P1 priradí jeden znak z P2 alebo opačne alebo že znaku z P1 zodpovedá v istých kontextoch jeden znak z P2 a v iných kontextoch iný znak z P2). Transliterácia v širšom zmysle sa vzťahuje aj na neabecedné písma; transliterácia neabecedného písma je priraďovanie reťazca alfanumerických znakov ku každému znaku inputu.[6]

Charakteristika upraviť

Transliterácia je teda primárne orientovaná na vizuálnu stránku pôvodného textu, kým transkripcia (v užšom zmysle) je orientovaná na výslovnosť (zvukovú) stránku pôvodného textu (o porovnaní transliterácie a transkripcie pozri aj transkripcia (jazykoveda)). Transliterácia môže zachytávať (a často zachytáva) aj fonetickú hodnotu (výslovnosť) pôvodnej grafémy, ale len do tej miery, aby sa tým neohrozil jej primárny cieľ - poskytnúť primárne informáciu o tom, aké jednotlivé grafémy obsahuje pôvodný text.

Na Slovensku sa najčastejšie sa stretávame s transliteráciou do latinského písma.

Príklady upraviť

Referencie upraviť

  1. [1], podobne transliteracija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%A2%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BB%D0%B8%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%86%D0%B8%D1%8F/ Archivované 2011-12-26 na Wayback Machine, http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/transliteration
  2. transliterace. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 269.
  3. prepis z iného písma. In: MISTRÍK, Jozef, a kol. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 343.
  4. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 340.
  5. Coulmas, F.: Writing Systems: An introduction to their linguistic analysis, 2003, str. 36
  6. http://www.christianlehmann.eu/ling/lg_system/schrift/Transkription.html

Pozri aj upraviť