Velikij Novgorod
Velikij Novgorod (do roku 1999 Novgorod) je historické mesto v severozápadnom Rusku, hlavné mesto Novgorodskej oblasti. V roku 2017 malo 222 594 obyvateľov.
| Velikij Novgorod | |||
| Великий Новгород | |||
| Mesto | |||
 Pohľad na nábrežie Volchova a historické opevnenia mesta.
| |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Novgorodská oblasť | ||
| Rieka | Volchov | ||
| Nadmorská výška | 25 m n. m. | ||
| Súradnice | 58°31′00″S 31°17′00″V / 58,51667°S 31,28333°V | ||
| Rozloha | 90,08 km² (9 008 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 222 594 (2017) | ||
| Hustota | 2 471,07 obyv./km² | ||
| Prvá písomná zmienka | 859 | ||
| Primátor | Jurij Bobryšev | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Velikij Novgorod – historické pamiatky mesta | ||
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1992 (#16) | ||
| Číslo | 604 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, vi | ||
  Poloha Velikého Novgorodu v Európe
| |||
| Wikimedia Commons: Velikiy Novgorod | |||
| Webová stránka: http://www.adm.nov.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Velikij Novgorod je jedno z najstarobylejších miest Ruska. Leží na vodnej ceste, ktorá spájala Baltské a Čierne more. V stredoveku bolo centrom Novgorodskej Rusi, počnúc rokom 1136 bol prvou republikou na území Ruska. V 15. storočí po porážke v moskovsko-novgorodskej vojne stratil Novgorod svoju samostatnosť. Za útrapy, ktoré mesto vytrpelo počas nemeckej okupácie cez druhú svetovú vojnu, mu bol udelený titul mesto vojenskej slávy.
Poloha a prírodné pomery upraviť
Mesto leží na rieke Volchov, ktoré spája Iľmenské a Ladožské jazero. Nachádza sa asi 160 km juhojuhovýchodne od Petrohradu a asi 500 km severozápadne od Moskvy. Asi 6 km južne od mesta leží Iľmenské jazero. Geomorfologicky leží v oblasti Valdajskej pahorkatiny v Iľmeňskej nížine.[1]
Dejiny upraviť
Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku 859, keď Novgorodčania uznávali iba škandinávske knieža Rurika. Mesto samé vzniklo až v ďalšom storočí, archeologicky doložiteľné bolo osídlenie v polovici 10. storočia. V 10.-11. storočí to bolo jedno z centier Kyjevskej Rusi, neskôr stredisko samostatného kniežatstva. Po roku 1136 bola moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobudol snem (veče) a starosta mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12.-15. storočí boli plné rozporov medzi šľachtou (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod bol v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier Európy, udržiaval úzke styky s mestami hanzy. Pozoruhodná bol vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým bola bežná gramotnosť. Na písanie sa používal špecifický materiál – brezová kôra. V trinástom a štrnástom storočí odolával Novgorod tlaku západných susedov – Švédov, Rádu nemeckých rytierov, neskôr Litovského veľkokniežatstva. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku skončili v 1478, kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu. Na príkaz cára Ivana III. boli vyvraždené stovky novgorodských bojarov a kupcov, mesto dovtedy známe ako „pán veľký Novgorod“ a brána do Európy, bolo podriadené Moskve. Ako provinčné sídlo potom od konca pätnásteho storočia zdieľalo dejiny Ruska.
Od roku 1727 bol centrom Novgorodskej gubernie. Počas občianskej vojny získali 14. novembra 1917 mesto komunisti. V medzivojnovom období sa mesto priemyselne rozvíjalo. Počas druhej svetovej vojny mesto 15. augusta 1941 obsadili nemecké vojská. Oslobodené bolo až 20. januára 1944. Počas bojov bolo mesto prakticky kompletne zničené.[2] Na povojnovej obnove mesta sa podieľal architekt A.I. Ščusev.
5. júla 1944 sa mesto stalo centrom Novgorodskej oblasti. 26. júla 1951 bola pri archeologickom výskume v meste nájdená brezová gramota. Pre svoj značný kultúrny význam bolo mesto v roku 1992 vyhlásené za pamiatku svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V decembri 1995 bola v meste prevádzkovaná trolejbusová doprava.
11. júna 1999 bolo mesto premenované na Velikij Novgorod. V roku 2008 získalo štatút mesto vojenskej slávy.
Pamiatky upraviť
Dávnu históriu mesta symbolizujú viaceré architektonické pamiatky. Medzi najznámejšie z nich patria:
Partnerské mestá upraviť
Referencie upraviť
- ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Vyd. 1. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2.
- ↑ Novgorod - Boľšaja sovietskaja enciklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-06-21]. Dostupné online. (po rusky)
Ďalšia literatúra upraviť
- JANIN, Valentin Lavrenťjevič. Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře. Preklad Jitka Komendová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2007. 378 s. (Russia Altera; zv. 4.) ISBN 978-80-86818-47-4.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Velikij Novgorod
