Ventúrska ulica
Ventúrska (nem. Venturgasse, maď. Ventur-utca) je ulica v bratislavskom Starom Meste v predĺžení Michalskej ulice, siaha po Strakovu a Panskú ulicu pri Hviezdoslavovom námestí a Moste SNP.
| Ventúrska ulica | |
| ulica/námestie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′34″S 17°06′23″V / 48,142875°S 17,106507°V |
| Dĺžka | 200 m |
| Začína na | Michalskej |
| Končí na | Panskej |
| Orientácia ulice | S – J |
 Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Počas socializmu mala názov Jiráskova podľa českého spisovateľa Aloisa Jiráska (1851 – 1930), potom sa vrátila k svojmu pôvodnému názvu, pričom meno Jiráskova získala niekdajšia Mičurinova v Petržalke. Pôvodný názov Ventúrska pochádza podľa bohatej rodiny Bonaventura di Salto, ktorá zohrávala dôležitú úlohu v 15. storočí.
Významné objekty upraviť
Na Ventúrskej sa nachádza veľa významných historických budov, napríklad Erdődyho palác z konca 18. storočia, Pálffyho palác, Palác Leopolda de Pauli alebo Zičiho palác. V dome na Ventúrskej 5 sa kedysi tlačili noviny Preßburger Zeitung. V kúriovom dome na tejto ulici sa v roku 1833 narodil veľkovojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský. V dome č. 7 sídlila v 15. storočí mestská mincovňa, keďže Bratislava získala v roku 1430 právo raziť mince. Počas vlády Mateja Korvína v budove sídlila Academia Istropolitana, založená v roku 1465 Jánom Vitézom, ktorá svoju činnosť začala v roku 1467 po schválení pápežom Pavlom II.
Blízke ulice a námestia upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ventúrska ulica
