Vril je pojem, ktorý preukázateľne priniesol na svet anglický politik, básnik a spisovateľ Edward Bulwer-Lytton (1803-1873), ktorý napísal knihu The Coming Race (Prichádzajúca rasa), kde opisuje veľmi vyspelú rasu v podzemí, kde sa náhodou dostal spolu s priateľom pri prieskume bane. Kniha je písaná tak presvedčivo, že ju mnohí čitatelia začali považovať za pravdivú výpoveď. Okrem toho inšpirovala niektorých ľudí až tak, že sa stala základom tajných spoločností.

I keď možno diskutovať o pravdepodobnej existencii slova Vril ešte pred uverejnením vyššie uvedenej knihy The Coming Race, dôležité je povedať, že obsah tohto pojmu sa zakomponoval do niečoho, čo sa nazýva „nacistický okultizmus“, ktorý bol vlastný Tretej ríši a ktorý, žiaľ, nie je bežne známy väčšine ľuďom.

Teória dutej Zeme upraviť

Nosným pilierom pojmu Vril je tajomná sila, pomocou ktorej sa z človeka môže stať nadčlovek (Übermensch) spojením s nadprirodzenými/mimozemskými silami. Tajná spoločnosť Vril bola ženská a jej hlavnou postavou bola Viedenčanka Marija Orsić. Zmienku o nej napísali autori Bergier a Pauwel' v knihe Aufbruch ins dritte Jahrtausend: von der Zukunft der phantastischen Vernunft.

Adolf Hitler a okultné skupiny okolo neho verili v existenciu rasy v podzemí, ktorú nazývali ako „Árijská“ a ktorá tu kedysi dávno zanechala svoj znak - hákový kríž, ktorý sa preukázateľne vyskytuje v hinduizme, v dávnom staroveku u Indiánov a aj na iných miestach.

Nacistické expedície upraviť

Tretia ríša robila aj expedície do Amazónie, o čom píše nemecký novinár Karl Brugger vo svojej knihe Die Chronik von Akakor. Konšpirační teoretici často na potvrdenie možnej existencie nacistickej základne na Antarktíde (Schwabenland) uvádzajú fakt, že vláda USA vyslala vojsko o rozsahu 4700 mužov, 13 lodí a veľa lietadiel do Antarktídy rok potom, ako skončila vojna. Operáciu pod názvom High Jump viedol admirál Byrd a mnohí oficiálne tvrdenia vlády „o vojenskom cvičení“ posudzujú s podozrievavosťou a myslia si, že vláda USA chcela vyhľadať a zničiť možné nacistické základne na Antarktíde.

Literatúra upraviť

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť