Záhorská nížina

nížina na juhozápade Slovenska

Záhorská nížina je geomorfologická oblasť Viedenskej kotliny na juhozápade Slovenska. Delí sa na Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu.[1]

Záhorská nížina
geomorfologická oblasť
Záhorská nížina, v popredí je Borská nížina, v pozadí je Chvojnická pahorkatina
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Braislavský
Nadradená
jednotka
Viedenská kotlina
Susedné
jednotky
Fatransko-tatranská oblasť
Slovensko-moravské Karpaty
Juhomoravská panva
Podradené
jednotky
Borská nížina
Chvojnická pahorkatina
Súradnice 48°26′S 16°56′V / 48,43°S 16,94°V / 48.43; 16.94
Svetlozelenou farbou zvýraznená oblasť
Svetlozelenou farbou zvýraznená oblasť
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vypĺňa väčšinu oblasti medzi pásmom Malých Karpát a riekou Moravou. Na severe susedí s pohorím Biele Karpaty, na východe s pásmom Malých Karpát, na juhu a juhozápade je štátnou hranicou s Rakúskom oddelená od rakúskych nížin a na severozápade je ohraničená Dolnomoravským úvalom.

Charakteristika upraviť

Záhorská nížina má veľmi pestrý reliéf. Západná a južná časť je prevažne rovinatá, smerom na sever a na východ sa jej vzhľad približuje pahorkatine. K najvyšším vrcholom patria Zámčisko (434 m), Veterník (316 m) a Barbajky (305 m).

Časť tohoto regiónu zaberajú poľnohospodárske plochy, ktoré sa striedajú s rozsiahlymi borovicovými lesmi, viatymi pieskami a vodnými plochami. K najdôležitejšim riekam oblasti patrí rieka Myjava, Chvojnica, Rudava a ďalšie.

Záhorská nížina patrí medzi oblasti s veľmi teplým podnebím. Teplota v zimných mesiacoch dosahuje -1 až -3 °C, v letných mesiacoch sa priemerné teploty pohybujú okolo 19 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je cca 50, počet letných dní býva cca 60 – 70 dní počas letnej sezóny.

Chránené územia upraviť

Záhorská nížina je oblasť s veľmi početným zastúpením chránených vzácnych druhov tak fauny, ako aj flóry. V roku 1988 bolo vybrané územie s rozlohou 275 km² a bolo vyhlásené Chránenou krajinnou oblasťou Záhorie. Okrem tejto chránenej krajinnej oblasti zasahuje do Záhorskej nížiny na severe veľmi malou časťou Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty.

Ďalšie cenné prírodné zaujímavosti sú sústredené do početných maloplošných útvarov – prírodných a národných prírodných rezervácií. Jedna z najstarších, zriadená v roku 1964, je Prírodná rezervácia Bezedné. Rezervácia sa nachádza v neveľkej zníženine medzi zarastajúcimi pieskovými dunami. Je to vlastne jelšový les s malou vodnou plochou, rastúci uprostred borovicových lesov – vzácna ukážka pôvodných spoločenstiev. Svoje hniezdisko tu majú vodné vtáky a rastú tu aj vzácne chránené rastliny. Prírodná rezervácia Bezedné je evidovaná v medzinárodnej sieti chránených území. Za mnohé ďalšie rezervácie môžeme menovať Abrod z roku 1964, Červený rybník vyhlásený v roku 1966, v roku 1981 boli vyhlásené rezervácie Dolný les a Horný les a v roku 1980 Národná prírodná rezervácia Zelienka. K chráneným oblastiam patrí aj Chránený areál Starý rybník a početné prírodné pamiatky. K raritám patrí výskyt bobra európskeho v okolí Senice.

Referencie upraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.