Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d kozmetika
Peko (diskusia | príspevky)
d fix wikilinky
Riadok 1:
'''Racionalizmus''' je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné
druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]], [[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Leibniz]]a a [[Christian Wolff|Ch. Wolffa]]. [[Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]], [[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Immanuel Kant|Kant]]. [[Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.
druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch
k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického
racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]],
[[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Leibniz]]a a [[Christian Wolff|Ch. Wolffa]]. [[Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]],
[[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom
sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Kant]]. [[Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť
vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.
 
Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé
Řádek 12 ⟶ 6:
 
Racionalizmus je spôsobom myslenia osvietenstva a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí
v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, [[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Søren Kierkegaard|Kierkegaard]], [[Maine de Biran]], [[Nietzsche]]) a filozofia života ( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika,
[[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Søren Kierkegaard|Kierkegaard]], [[Maine de Biran]], [[Nietzsche]]) a filozofia života
( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
 
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje,