Alberto Santos-Dumont: Rozdiel medzi revíziami

 

== Konštrukcia vzducholodí ==

Do Francúzska sa Alberto Santos-Dumont vrátil v roku [[1898]] odhodlaný sa aktívne zapojiť do rozvoja techniky. Nadchol sa pre [[Aeronautika|aeronautiku]] a jeho technické vzdelanie dopĺňali dvaja profesori. Vo firme Lachambre si nechal „na mieru“ postaviť [[balón]] s objemom 113 m³ plnený [[vodík]]om. Bol to neveľký balón, zrejme najmenší ktorý kedy niesol človeka, dal sa zložiť do kufra. V júni 1898 sa poučený skúseným vzduchoplavcom H. Lachambrom na balóne nazvanom ''Brésil'' vzniesol do vzduchu.

 

Prvá vzducholoď No.1 mala dĺžku 25 m a mala nevystuženú konštrukciu. Vztlakové teleso malo priemer 3,5 m a objem 186 m³. Toto bolo vložené do balónovej siete, ktorá niesla malý prútený kôš dimenzovaný na neveľkú Albertovu postavu. Pohon zaobstarával motor De Dion Bouton s výkonom 2,6 [[Kilowatt|kW]] v spojení s 2-listou lopatkovitou [[vrtuľa|vrtuľou]] s priemerom 1 m. Pozdĺžne ovládanie zabezpečovali pohyblivé závažia na lankách, smer letu malo na starosti malé kormidlo. [[20. september|20. septembra]] 1898 uskutočnil Santos-Dumont na vzducholodi pomerne úspešný let, ktorý sa však skončil tvrdým pristátím po úniku vodíka a následnej deformácii nosného telesa. Veľké úspechy konštruktérovi nepriniesli ani ďalšie vzducholode No.2 až No.5.

 

Vzducholoď No.6 bola postavená kvôli súťaži o cenu ''Deutsch Prize'', ktorú vypísal továrnik Henri Deutsh de la Meurthe. Ten v roku [[1900]] prisľúbil odmenu 100 000 [[frank]]ov pre vzduchoplavca, ktorý odštartuje z balónového letiska na predmestí Saint Cloude, obletí [[Eiffelova veža|Eiffelovu vežu]] a vráti sa späť na miesto štartu v časovom limite 30 minút. Santos-Dumont pôvodne postavil pre účely súťaže vzducholoď No.5, tá však bola pri prvom vzlete zničená. Následne v priebehu 22 dní postavil náhradu – No.6.

 

Táto polovystužená vzducholoď plnená vodíkom mala dĺžku 33 m, priemer 6 m a objem 622 m³. Dvojlistú vrtuľu poháňal motor Bouchet s výkonom 14,7 kW. Podlhovastú gondolu niesli oceľové struny. [[19. október|19. októbra]] [[1901]] Santos-Dumont uskutočnil pokus o získanie Deutschovej ceny. Eiffelovu vežu sa mu obletieť podarilo, pri návrate mu však začal vynechávať motor. Albertovi sa podarilo akrobatickým spôsobom preliezť k motoru. Posunutie ťažiska pri vylaďovaní motora však vzducholoď naklonilo o približne 45 stupňov. Pilot sa včas vrátil a vzducholoď vyrovnal. Celá operácia spôsobila isté oneskorenie, Alberto však preletel nad cieľovou čiarou v čase 29 minút 31 sekúnd a po jednom oblete nad jasajúcim publikom pristál. Oficiálna časomiera sa tak zastavila na 30 minúte 40 sekunde. Po dlhých jednaniach na schôdzi aeroklubu bola [[4. november|4. novembra]] cena Santos-Dumontovi priznaná. Ten rozdelil polovicu výhry spolupracovníkom a zvyšok venoval na humanitné účely.

Podobne aj vzducholoď No.7 pomenovaná „Le Coursier“ vznikla pre účely súťaže (závody v St. Louis), bola však zničená počas výstavy a pravdepodobne sa do vzduchu nedostala. Označenie No.8 Alberto nepridelil žiadnej vzducholodi, pretože bol poverčivý a osmičku pokladal za nešťastné číslo.

 

Obľúbenou vzducholoďou Santos-Dumonta sa stala vzducholoď No.9 pomenovaná „La Baladeuse“. Bola to malá vzducholoď s objemom nosného telesa 220 m³. Na tejto vzducholodi Santos-Dumont často lietaval nízko nad bulvármi [[Paríž]]a, pričom niekedy pristál na vhodnom mieste pred kaviarňou, kde si spravil prestávku.