Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mz (diskusia | príspevky)
Mz (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Obrázok:Centre Georges-Pompidou 2007.jpg|thumb|350px|Centre Georges Pompidou]]
'''Centre national d'art et de culture Georges-Pompidou''' alebo '''Centre Georges-Pompidou''' alebo '''Centre Pompidou''' alebo '''(Centre) Beaubourg''' (1971 – 1977) je [[múzeum]] moderného umenia v Paríži[[Paríž]]i, ktoré zmenilo dovtedy zaužívaný postoj ku galériám ako monumentov pre úzku skupinu ľudí na budovu otvorenú pre každého. Stala sa miestom, kde sa mohli ľudia stretávať a spoznávať umenie.
 
Nachádza sa v historickom centre Paríža, približne 1 km od [[Notre Dame]] a [[Louvre|Louvru]] na okraji husto obývanej štvrti. Stavba vznikla v časoch, keď územie, na ktorom stojí prechádzalo zmenami a rekonštrukciou.
 
==Dejiny==
[[31.1.1977 bolojanuár]]a [[1977]] centrum slávnostne otvorenéotvorili jeho tvorcamitvorcovia [[Renzo Piano]]m a [[RichardomRichard RogersomRogers]],dvojicou dvojica architektov, ktorí na stavbe spolupracovali. Zo stranyZ verejnosti sa sprvoti ozývali negatívne reakcie, ktorých terčom sa stalo architektonické stvárnenie exteriéru budovy. Všetky rozvody, klimatizácia a technické zariadenia budov sa totiž nachádzajú priamo na fasáde a nie vo vnútri budovy. Toto riešenie, ktoré mnohým pripomínalo ropnú rafinériu, malo výhodu oslobodenia vnútornej dispozície od zbytočných jadier. Vznikol tak jeden veľkopriestor, ktorý bol dostatočne variabilný pre široké využitie. Industrializovaná fasáda si nakoniec získala verejnú mienku na svoju stranu a bola prijatá s nadšením ako aj stavba s podobným osudom, [[Eiffelova veža]]. Centrum sa stalo ďaľšouďalšou dominantou Paríža. Stavba mala taký obrovský úspech, že sa pod ťarchou prehnanej návštevnosti začala poškodzovať.
 
Návštevníci tu mohli a môžu navštíviť múzeum moderných umení, referenčnú knižnicu, centrum industriálneho dizajnu a centrum pre hudobný a zvukový výskum. Ďalej sa tu nachádzajú plochy pre administratívu, kníhkupectvá, kiná, detské kútiky a garáže. Návštevnosť 5000 ľudí denne bola dôvodom na rekonštrukciu budovy v októbri roku [[1997]]. Na slávnostnom znovuotvorení v januári 2000 bola prezentovaná výstava venovaná Renzovi Pianovi. Richard Rogers na nej chýbal, pretože nesúhlasil s obnovou budovy podľa návrhu Piana.
31.1.1977 bolo centrum slávnostne otvorené jeho tvorcami [[Renzo Piano]]m a [[Richardom Rogersom]],dvojicou architektov, ktorí na stavbe spolupracovali. Zo strany verejnosti sa sprvoti ozývali negatívne reakcie, ktorých terčom sa stalo architektonické stvárnenie exteriéru budovy. Všetky rozvody, klimatizácia a technické zariadenia budov sa totiž nachádzajú priamo na fasáde a nie vo vnútri budovy. Toto riešenie, ktoré mnohým pripomínalo ropnú rafinériu, malo výhodu oslobodenia vnútornej dispozície od zbytočných jadier. Vznikol tak jeden veľkopriestor, ktorý bol dostatočne variabilný pre široké využitie. Industrializovaná fasáda si nakoniec získala verejnú mienku na svoju stranu a bola prijatá s nadšením ako aj stavba s podobným osudom, Eiffelova veža. Centrum sa stalo ďaľšou dominantou Paríža. Stavba mala taký obrovský úspech, že sa pod ťarchou prehnanej návštevnosti začala poškodzovať.
 
BeaubourgCentre Pompidou je dnes navštevovanejšou stavbou ako je Eiffelova veža. Paradoxne však mnoho ľudí prichádza iba kvôli úchvatným výhľadom na Paríž z presklených eskalátorov a nie kvôli výstavným a iným akciám vo vnútri budovy. Hovorí sa že "Kto nevidel Beaubourg, videl len polovicu Paríža"
Návštevníci tu mohli a môžu navštíviť múzeum moderných umení, referenčnú knižnicu, centrum industriálneho dizajnu a centrum pre hudobný a zvukový výskum. Ďalej sa tu nachádzajú plochy pre administratívu, kníhkupectvá, kiná, detské kútiky a garáže. Návštevnosť 5000 ľudí denne bola dôvodom na rekonštrukciu budovy v októbri roku 1997. Na slávnostnom znovuotvorení v januári 2000 bola prezentovaná výstava venovaná Renzovi Pianovi. Richard Rogers na nej chýbal, pretože nesúhlasil s obnovou budovy podľa návrhu Piana.
 
V roku 2007 získalo dielo [[Pritzkerova cena|Pritzkerovu cenu]] a Rogers tak získal miesto v dejinách architektúry ako ten "čo obrátil architektonický svet naruby".
Beaubourg je dnes navštevovanejšou stavbou ako je Eiffelova veža. Paradoxne však mnoho ľudí prichádza iba kvôli úchvatným výhľadom na Paríž z presklených eskalátorov a nie kvôli výstavným a iným akciám vo vnútri budovy. Hovorí sa že "Kto nevidel Beaubourg, videl len polovicu Paríža"
 
V roku 2007 získalo dielo Pritzkerovu cenu a Rogers tak získal miesto v dejinách architektúry ako ten "čo obrátil architektonický svet naruby".
 
==Architektúra==
Hlavnými architektmi projektu sú Richarda Rogers, Renzo Piano a [[Sue Rogersová]]. Inžiniermi stavby boli [[Peter Rice]] a [[Edmund Happold]] (Ove Arub & partners). Umelecké farebné stvárnenie budovy má na svedomí francúzsky maliar [[Jean Dewasne]], ktorý navrhol namalovať jednotlivé rúry farbami - modrá, červená, žltá. V blízkosti Beubergu sa nachádza aj slávna Stravinského fontána s divotvornými mobilnými plastikami manželov [[Jeana Tinguely]]ho a [[Niki de Saint-Phalleová|Niki de Saint-Phalleovej]].
 
Hlavnými architektmi projektu sú Richarda Rogers, Renzo Piano a Sue Rogersová.
 
Inžiniermi stavby boli Peter Rice a Edmund Happold (Ove Arub & partners).
 
Umelecké farebné stvárnenie budovy má na svedomí francúzsky maliar Jean Dewasne, ktorý navrhol namalovať jednotlivé rúry farbami - modrá, červená, žltá.
 
V blízkosti Beubergu sa nachádza aj slávna Stravinského fontána s divotvornými mobilnými plastikami manželov Jeana Tinguelyho a Niki de Saint-Phalleovej.
 
==Doprava==
V blízkosti sa nachádzajú stanice metra [[Rambuteau (stanica metra)|Rambuteau]] ([[Linka 11 (parížske metro)|linka 11]]) a [[Les Halles (stanica metra)|Les Halles]] ([[Linka 4 (parížske metro)|linka 4]]), ako aj centrálny uzol [[RER]] ''Châtelet-Les-Halles''.
 
Blízke metro Rambuteau les Halles.
[[RER]] chatelet – Les Halles
 
==Externé odkazy==