|
[[Obrázok:Rzeczpospolita 1600.png|right|thumb|Republika oboch národov v dobe najväčšieho územného rozmachu (1600)]]
{| class=infobox width=300px
|+'''<big>Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva</big><br />
| align="center" colspan="2"|
{| border=0 cellpadding=2 cellspacing=0 style="background:#f9f9f9; text-align:center;"
| width="130px"|
[[Obrázok:Herb Rzeczpospolitej Obojga Narodow.svg|100px|center|Erb Republiky]]
|-
| align=center width=130px| ([[Herb Rzeczpospolitej Obojga Narodow.svg|Erb Republiky]])
|}
|-
| align=center colspan=2 | Národné [[motto]]: ''Si Deus Nobiscum quis contra nos''
([[latinčina|latinsky]]: Ak Boh je s nami, kto je proti nám)
|-
| align=center colspan=2 | Národné [[motto]]: ''Pro Fide, Lege et Rege''
([[latinčina|latinsky]]: Za Vieru, Právo a Kráľa, od 18. storočia)
|-
| align=center colspan=2 style="background:#f9f9f9;" | [[Obrázok:Irp1635.png|okolo roku 1635|300px]]
|-
|'''[[Úradný jazyk]]''' || [[latinčina]], [[poľština]], [[stará ruština]] a ďalšie
|-
|'''[[Hlavné mesto]]'''|| [[Krakov]] do 1596, [[Varšava]] (spolu s [[Grodno]]m od 1673)
|-
|'''[[Rozloha]]'''
|815 000 km<sup>2</sup> (1582), <br /> 990 000 km<sup>2</sup> (1618)
|-
|'''[[Existencia]]'''
| 1569 – 1795
|-
|'''[[Počet obyvateľov]]'''
| 6 500 000 (1582), <br /> 10 500 000 (1618)
|}
'''Republika oboch národov''' (iné názvy: ''' Prváprvá (poľská) republika, Prváprvá rzeczpospolita, Šľachtickášľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika/zväz Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' - [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'') bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]]–[[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august|12. augusta]] v poľskom [[Lublin]]e. ▼[[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|right|thumb|302px|Lublinská únia roku 1569. Jan Matejko, 1869, olej na plátne 298x512cm, Národné múzeum, Varšava]]
▲'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''Prvá (poľská) republika, Prvá rzeczpospolita, Šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika/zväz Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' - [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'') bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]]–[[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august|12. augusta]] v poľskom [[Lublin]]e.
==Politický systém==
Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]].
:''Pozri aj:[[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]]''
Prvé storočie existencie únie bolo charakterizované ako zlatý vek, druhé storočie bolo poznačené vojnami, vnútornou krízou, návratom nevoľníctva roľníkov a narastajúcou anarchiou v politike.
Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. Augustus]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku [[1569]]. Po jeho smrti nastalo medzívládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom Juraj z Valois, brat francúzskeho panovníka [[Karol IX.|Karla IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Juraj III. Francúzsky]]. V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]]-[[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe aj ako Zlatý vek. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku aj Ottomanskej ríši. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobiť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu však neskôr oslabili dve udalosti z roku [[1648]]. ▼
▲Poľsko-litovskúPo úniu vytvoril posledný jagelovský kráľvymretí [[ Žigmund II. Augustus]] [[Lublinská úniaJagelovci| LublinskouJagelovskej únioudynastie]] vsúperilo rokuo [[1569]].trón Poniekoľko jehodynastií smrtia nastalo medzívládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníkapanovníkov. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom Juraj z Valois, brat francúzskeho panovníka [[Karol IX.|Karla IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Juraj III. Francúzsky]]. V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]]-[[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] , ktorá sužovala veľkú časť Európy. ObdobieV prvejtomto poloviceobdobí 17.ale storočiadochádzalo jek v tejto krajine známe aj ako Zlatý vek. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédskuudalostiam, Ruskuktoré aj Ottomanskej ríši. Počas niekoľkých inváziívyvrcholili do Ruskaobdobia saveľkých vojskám únie podarilo dobiť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu však neskôr oslabili dve udalosti z roku [[1648]]kríz.
V roku [[1648]] nastúpil na trón Ján II. Kazimír Vasa, brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.
DruhouV ranouroku pre[[1648]] Republikunastúpil obochna národovtrón bolaJán inváziaII. [[Švédsko|Švédska]]Kazimír vVasa, rokubrat [[1655]],Vladislava. Ten podporovanáčelil transylvánskymkozáckemu vojvodompovstaniu [[JurajBohdan II. RákoczyChmelnický|Jurajom II.Bohdana RákoczymChmelnického]], aktoré vyvrcholilo odtrhnutím brandenburgskýmľavobrežnej [[kurfirstUkrajina|Ukrajiny]]om [[Friedrichod WilhelmPoľsko-litovskej I.|Friedrichomúnie Wilhelmoma I.]]jej pripojením k Rusku. InváziaČelil jezároveň tieži známa názvomagresii [[Potopa (invázia)Švédsko|PotopaŠvédska]]. Krajina prešla vza tomtojeho obdobívlády politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou.
Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michal Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] vpadli do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]]-[[1696]] musel nový, profrancúzsky orientovaný kráľ [[Ján III. Sobieski]] čeliť vnútorným rozbrojom, ako aj novému nebezpečenstvu zo strany Turecka. Jeho vojská pomohli v roku [[1683]] poraziť Turkov pri obliehaní [[Viedeň|Viedne]], za pomoci cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Táto bitka znamenala obrat vo vojnách proti Turkom. Počas ďalších 16 rokov ([[Veľká turecká vojna]]) boli Turci tlačený stále južnejšie a už nikdy neovládli [[Stredná Európa|Strednú Európu]].
Dôsledkom vojen v polovici 17. storočia 4elilaspôsobili krajinakrajine v [[18.storočie|18.storočí]] veľkýveľké hospodárskymhospodárske škodámškody. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]]-[[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa Karla XII. v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a Augusta II. zosadili. Na tróne potom vládol [[Stanislav Leszczyński]] ([[1704]]-[[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. Poľský]]. Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie, a snaha reformného snemu (1788-92) vyvrcholila [[3. máj|3. mája]] [[1791]] dobola podpísaniapodpísaná prvejprvá písanejpísaná ústavyústava v Európe. Tento proces však už nezastavilprerušilo rozdelenie Poľsko-litovskej únieÚnie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]).
==Referencie==
*{{preklad|cs|Polsko-litevská unie}}
*{{preklad|en|Polish-Lithuanian Commonwealth}}
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
| 