6. armáda (Wehrmacht): Rozdiel medzi revíziami

Krátko po vymenovaní na poľného maršala [[Walter von Reichenau]] zomrel pri leteckej nehode, keď bol prevážaný do nemocnice po [[infarkt]]e. Bol nahradený svojim náčelníkom štábu [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Pod jeho vedením, výrazne posilnená 6. armáda, na jar [[1942]] vybojovala [[Druhá bitka o Charkov|Bitku]]bitku o [[Charkov]].

Po vážnych strategických chybách nemeckého velenia Sovieti zhromaždili dostatok záloh a [[19. november|19. novembra]] 1942 prešli do protiofenzívy. Po útoku sovietskych vojsk sa 6. armáda dostala do obkľúčenia. Paulus urýchlene zorganizoval obranu a zaistil tylo pred úplným zhrútením pod tiažou sovietskych prielomov. Armáda vyše dva mesiace viazala početné sovietske sily, ale od druhej polovice januára 1943 sa nachádzala v natoľko zlom stave, že prestávala klásť efektívny odpor. [[Friedrich Paulus|Paulus]] sa so svojim štábom vzdal [[31. január]]a [[1943]]. Zbytky jej [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]] pod velením [[Karl Strecker|Karla Streckera]] boli obkľúčené v [[Stalingradský traktorový závod|továrni na traktory]] a kládli odpor ešte nasledujúce 3 dni - do [[2. február]]a 1943. Aj keď to nebol definitívny koniec 6. armády, bola to najhoršia porážka, akú dovtedy Nemecko vo vojne utrpelo. Do zajatia sa dostalo asi 91 000 vojakov, z ktorých väčšina bola v zlom fyzickom stave v dôsledku podvýživy. Po tom čo v [[zajatecký tábor|zajateckých táboroch]] prepukol [[škvrnitý týfus]] takmer asi polovica z nich do nasledujúcej jari zomrela. Následný dlhodobý pobyt v zajatí prežilo len okolo 5 - 6000 z nich.