Bartolomejská noc: Rozdiel medzi revíziami

'''Bartolomejská noc''' alebo '''Parížska krvavá svadba''' bolo vyvražďovanie [[hugenoti|hugenotov]] v Paríži[[Paríž]]i na príkaz kráľa [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] (pri príležitosti svadby sestry kráľa, ktorá mala byť výrazom zmierenia hugenotov a katolíkov[[katolík]]ov) v noci z 23. na 24. augusta [[1572]], čiže na deň Sv. Bartolomeja. Priamo počas noci zabili vyše 3000 ľudí, v dôsledku noci však vypukli pogromy hugenotov v celej krajine, pri ktorých zomrelo 5 až 10 tisíc ľudí. Touto nocou sa skončilo obdobie zrovnoprávnenia hugenotov a katolíkov, ktoré začalo dva roky predtým.

V auguste 1572 sa [[Paríž]] pripravoval na kráľovskú svadbu. Sobáš Margaréty, sestry kráľa Karola IX., a [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha z rodu Bourbonovcov]], dediča kráľovstva Navarry, mala byť po desaťročiach vojen sviatkom zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi. Bola to však len ilúzia. Kráľ a jeho protestantský poradca [[Gaspard de Coligny]] pripravovali vojnu na podporu protestantov v Holandsku. Kráľovná matka [[Katarína Medicejská]] sa predtým niekoľkokrát pokúsila oba tábory zmieriť. Potom sa však rozhodla pre šokujúce riešenie. V noci na svätého Bartolomeja, 24. augusta, vojaci katolíckeho vojvodu [[Henrich de Guise|Henricha de Guise]] začali vraždiť: najprv svadobných hostí z radov hugenotov a potom asi 3000 prominentných hugenotov podľa zoznamu, ktorý vydala Parížska mestská rada. Pred 430 rokmi zažil Paríž Bartolomejskú noc.

Keď sa správa o masakre rozšírila, španielsky kráľ [[Filip II. (Španielsko)|Filip II.]] sa vraj jediný raz v živote zasmial. Pápež [[Gregor XIII.]], ktorý uveril, že šlo o preventívny úder, Bartolomejskú noc privítal slávnostnou omšou v Ríme. Ostatné kráľovské rodiny v Európe vrátane protestantských prijali oficiálne vysvetlenie Paríža, že iba potrestali vinníkov sprisahania proti kráľovi. Nikto neprotestoval, spojenectvo Francúzska bolo cennejšie.

Hugenoti sa však z Bartolomejskej noci ešte pozviechali a mier vo Francúzsku nastolil až o desaťročia neskôr [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarský]], ktorého svadba s Margarétou predchádzala Bartolomejskej noci. Na trón nastúpil ako Henrich IV. Nestal sa však prvým protestantským kráľom. V mene zmieru prestúpil na katolícku vieru. Zároveň však daroval hugenotom slobodu vyznania. Jeho konverziu nasledovala aj ďalšia šľachta a katolicizmus silnel. Hugenoti za vlády ďalších panovníkov vo Francúzsku definitívne skončili. Ich vieru zakázali a z Francúzska ich vyhnali.