Barokové umenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Iné projekty |
doplnenie |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Wschowa klasztor franciszkanów 4.jpg|thumb|Interiér františkánskeho kláštora vo [[Wschowa]], [[Poľsko]]]]
[[Obrázok:Peter Paul Rubens 116.jpg|thumb|''Venuša a Adonis'', obraz od [[Flámsko|flámskeho]] [[maliar]]a [[Peter Paul Rubens|Rubensa]]]]
'''Barokové umenie''' je [[etapa]] vo vývoji [[umenie|umenia]] ([[1575]]-[[1750]]) spojená s [[barok]]om.▼
[[Obrázok:Rome basilica st peter 015.JPG|thumb|Socha sv. Petra v [[Rím]]e]]
[[Obrázok:Vivaldi.jpg|thumb|''[[Antonio Vivaldi]]'' ([[1678]] - [[1741]]), jeden z najväčších barokových hudobných skladateľov]]
▲'''Barokové umenie''' je [[etapa]] vo vývoji [[umenie|umenia]] ([[1575]]-[[1750]]) spojená s [[barok]]om.
== Barokový ideál ==
Riadok 12:
== Charakteristika umenia ==
Barokové umenie sa snažilo zastierať nielen čiaru medzi umením a životom, ale aj medzi rozdielnymi druhmi umenia, pričom si rôzne druhy umenia mohli vymieňať úlohy, resp. každé sa snažilo prispôsobiť maľbe. Architektúra nadobúdala sochárske prvky, sochárstvo zas maliarske a maliarstvo sa intenzívnejšie venovalo vonkajšej stránke javov (zdôrazňovaním svetla, tieňa a farby na úkor tvaru a obrysu). Kompozične sa ťažisko sústreďovalo do prostriedku, čím sa odpútavala pozornosť od krajov. Najviac sa pri tom napr. u oltárov osvedčilo osvetlenie sviečkami, ktoré zvýrazňovalo reliéfy, zatiaľ čo tiene splývali s architektúrou. V náhrobkoch, oltároch a ozdobných emblémoch sa čoraz väčšmi prelínali tri výtvarné umenia – sochárstvo, maliarstvo a architektúra.
Barokové umenie je najkrajšie v [[Nemecko|Nemecku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a strednej [[Európa|Európe]]. V obľube sú veľké voľne stojace sochy, pôsobivo osvetlené a silne emocionálne maľby a prevzdušnené, presvetlené budovy. Barokoví umelci stavili vo svojej tvorbe na zložitosť, prezdobenosť, nádheru a nepravidelnosť tvarov, ktoré mali udivovať, vzrušovať, znepokojovať, ohurovať a taktiež útočiť na ľudské city a zmysly. Na jednej strane vzbudzovali svojimi dielami dojem neusporiadanosti, no na druhej túžili po poriadku a harmónii, na čo potrebovali nadľudské prostriedky. Dôležitým prvkom umeleckej tvorby je vytvorenie ilúzie veľkých priestorov, pochybu (napr. u sôch), dramatickosti (napr. pri obrazoch) a celkovej veľkoleposti a pompéznosti.
Řádek 18 ⟶ 20:
Námetmi pre umelecké diela sú náboženské postavy a výjavy (výjavy z Biblie, zo života svätých), mytologické postavy (antický bohovia), alegorické postavy (sochy viery, mieru, skromnosti, cudnosti), ale tiež výjavy z bežného života (predavači, kartári, hostince).
Spôsob, akým sa zobrazoval pohyb, ktorý bol rovnako dôležitý pre architektúru, sochárstvo aj maliarstvo, sa vyskytoval len zriedkavo pred rokom [[1620]]. Umelci museli vyriešiť veľký problém so svojvoľnosťou, ktorú toto obdobie zdedilo po manierizme, ktorú bolo treba nahradiť symetriou a správnymi proporciami. Ako prvý prišli na typicky barokový spôsob [[Annibale Carracci]] a [[Carlo Maderna]]. Prvý maliar, ktorý rozvinul techniky ozajstného barokového pohybu, bol [[Peter Paul Rubens]]. Ten bol tiež tvorcom ďalšej črty barokového pohybu, a to tendencie tvarov prelínať sa a splývať. Talianski umelci dosiahli toto štádium až okolo roku [[1620]], a zásluhu na tom má [[Gian Lorenzo Bernini]], pričom napr. v Nemecku a Rakúsku sa takéto diela objavujú až v 18. storočí. Samostantou cestou sa vydalo Francúzsko a jeho maliarstvo, kde zaviedol barokový pohyb ako prvý okolo roku [[1620]] [[Simon Vouet]], ktorý predtým 12 rokov žil v Taliansku, no nakoľko bol francúzsky vkus omnoho klasickejší, tak sa po usadení vo Francúzsku časom prispôsobil a upustil od svojej barokovej hýrivosti. Vrcholný barok vo Francúzsku ocenili až koncom 17. storočia, keď umelci znovu objavili Rubensa.
Ozajstný barokový priestor, podobne ako ozajstný barokový pohyb, vznikol až po roku [[1620]], a v architektúre to bolo až po roku [[1630]], hoci aj predtým tu boli určité pokusy. Priečelia, vnútorné múry a oblúky v kostoloch sa riešili ako väčšie, harmonickejšie spojené celky, bohatšie modelované než predtým, no štrukturálne bolo ich úlohou priestor skôr uzavrieť.
== Rozdelenie umenia ==
Řádek 28 ⟶ 34:
Napriek tomu, že sú oba smery veľmi odlišné, nachádzame ich takmer v každej krajine [[Európa|Európy]] súčasne, no v každej z krajín sa prejavujú v rozdielnej miere a trvajú rôzne dlhé obdobie.
Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa jednotlivé obdobia baroka prekrývajú s obdobiami vlád [[Bourbonovci|bourbonovských]] panovníkov.
* [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.-teho]] (raný barok)
Řádek 45 ⟶ 51:
* [[Divadlo (umenie)]]
* [[Dejiny výtvarného umenia]]
== Literatúra ==
* Michael Kitson: ''Barok a rokoko''. [[Bratislava]] : Pallas, [[1972]].
== Iné projekty ==
| |||