Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika
doplnenie
Riadok 1:
{{Bitka
|konflikt= BitkaRževsko-vjazemská o Rževoperácia
|súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]
|obrázok= [[Image:Eastern Front 1941-12 to 1942-05.png|right|300px|thumb| Ržev počas zimy 1941- 1942.]]|
|text k obr=Situácia na východnom fronte od decembra 1941 do mája 1942
 
|dátum= [[8. januára]] [[1942]] - [[20. marec]] resp. [[12. júl]] [[1942]]
|text k obr=
|dátummiesto= [[8. januáraRžev]], [[1941Moskovská oblasť|Moskovská]] -a [[22.Kalininská marecoblasť]], [[1943Sovietsky zväz]]
|miesto= [[Sovietsky zväz]]
|casus=
|územie=
|výsledok= Víťazstvo [[Tretia ríša|Fašistickéhonacistického Nemecka]]
|protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]
|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Tretia ríša|Nacistické Nemecko]]
|velitel1=[[Josif Stalin]]<br>[[Ivan Konev]]<br>([[Kalininský front]])<br>[[Georgij Žukov]]<br>([[Západný front]])
|velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]][[Josif Stalin]]
|velitel2=[[Adolf Hitler]]<br>[[Walther Model]]<br>([[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]])<br>[[Hermann Hoth]]<br>([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]])
|velitel2=[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Adolf Hitler]]
|sila1= 1 500 000 mužov
|sila2=
|sila2= 1 000 000 mužov |straty1= 500 000-1 000 000 mŕtvychne,nezvestných alebo zranených
|straty1=
|straty2= 300 000-450 000 mŕtvych,nezvestných alebo zranených
|straty2=
|straty3=
|poznámky= [[Zoznam bitiek II. svetovej vojny]]
Riadok 22:
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
 
'''Rževsko-vjazemská operácia''' bola útočná operácia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] od [[8. január]]a [[1942]] do [[20. apríl]]a [[1943]]. Bola pokračovaním sovietskej protiofenzívy od Moskvy. Na jej konci [[20. apríl]]a 1942 vyčerpané sovietske vojská prešli do obrany. Zvyšky obkľúčených sovietskych síl, ktoré predtým prenikli do nemeckého tyla boli zničené 12. júla.
Rževská bitka či Prvá rževská bitka bola krvavá operácia, která probiehala od 8. januára do 22. řmarca 1942. Spolu s druhou rževskou bitkou, nazvanov ako Operácia Mars, se týmto bojom hovorí "Rževský mlýnček na mäso."
 
== Predohra ==
[[Obrázok:Map Soviet 1941 Winter counteroffensive.jpg|thumb|left|Mapa sovietskej protiofenzívy]]
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demjansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demjanský výbežok severozápadne a Rževsko-Vjazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Vjazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
 
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Vjazma|Vjazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Vjazmy mali útočiť jednotky [[Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Vjazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
 
== Bitka ==
8. januára 1942 počas vrcholiacej zimy zaútočili úderné jednotky Kalininského frontu. [[10. január]]a ich nasledovali aj jednotky západného frontu. Do polovice januára sa vojskám Kalininského frontu podarilo obísť pozície nemeckých síl. [[Sovietska 39. armáda|39. armáda]] ([[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]]) prešla až do nemeckého tyla v oblasti Syčevky.
 
Jednotkám západného frontu sa podarilo prelomiť nemecké pozície a získať [[Možajsk]], [[Verja|Verju]], [[Kirov]], [[Ljudinovo]] a [[Suchuniči]]. Prielom obrany na tomto úseku vytvoril predpoklad pre úspešné obchvátenie nemeckých pozícií z juhovýchodu.
 
Hitler 8. januára odvolal z funkcie veliteľa 4. tankovej armády [[Erich Hoepner|E. Hoepnera]] a nahradil ho [[Hermann Hoth|H. Hothom]]. Veliteľa 9. armády [[Otto Colinburg|O. Colinburga]] 15. januára vystriedal [[Walther Model|W. Model]]. 20. januára naviac nahradil veliteľa 4. armády [[Ludwig Kübler|L. Küblera]] generál [[Gotthard Heinrici|G. Heinrici]]. Personálne zmeny mali kladný dopad na defenzívnu činnosť nemeckých jednotiek a najmä 9. armáda, ktorej nový veliteľ podnikol energické kroky, ktoré viedli k prerušeniu zásobovacích línií sovietskej 39. armády, časti síl [[Sovietska 29. armáda|29. armády]] a [[Sovietsky 11. jazdecký zbor|11. jazdeckého zboru]].
 
22. januára boli jednotku Kalininského frontu posilnené o 3. a 4. údernú armádu, ktoré boli preradené z radov Severo-západného frontu. 26. januára sa začala druhá fáza útoku Západného frontu na Vjazmu. Jeho hlavnou silou bola 33. armáda, 1. gardový jazdecký zbor a 4. výsadkový zbor, ktoré spolupracovali s 11. jazdeckým zborom Kalininského frontu. Útočná operácia sa však nevyvíjala úspešne.
 
Od 1. februára Žukov, okrem funkcie veliteľa Západného frontu prebral zodpovednosť za obranu celého západného smeru, ktorého úlohou bol boj s nemeckou skupinou armád Stred. Nemecké velenie v tej istej dobe vyslalo na kritický úsek frontu zálohy, ktoré spoločne s kombinovanými útokmi letectva odrazili sovietske útoky na Vjazmu. Nemci súčasne začali energické protiútoky proti jednotkám 33., 39. a 29. armády, ktorých sily boli nútené začiatkom februára prejsť do obrany. V druhej polovici februára a začiatkom marca sa sovietska 43. armáda pokúšala vytvoriť koridor a obnoviť zásobovanie 33. armády. Večer 13. apríla 1942 sovietske velenie stratilo spojenie s velením 33. armády, ktorú sa Nemcom podarilo v týchto dňoch definitívne zlikvidovať. Jej vojaci padli do zajatia, alebo sa v malých skupinách pokúšali prebiť k vlastným jednotkám či partizánom. Ranený veliteľ armády [[Michail Grigorievč Jefremov|M.G. Jefremov]] spáchal 17. alebo [[18. apríl]]a samovraždu.
 
Koncom marca a začiatkom apríla jednotky Kalininského a Západného frontu sa ešte raz pokúsili o útok na nemecké pozície. Ani tieto útoky však neboli úspešné. 20. apríla sovietske vojská prešli do obrany na čiare [[Ržev]], [[Gžatsk]], [[Kirov]] a [[Žizdra]].
 
V zúfalých bojoch v obkľúčení pokračovali jednotky 39. armády a 11. jazdeckého zboru. 2. júla 1942 Nemci vojskami 9. armády začali [[operácia Seydlitz|operáciu Seydlitz]]. Sovieti sa pokúšali svojim obkľúčeným jednotkám odľahčiť útokom 2. údernej armády avšak núspešne. 12. júla boli zvyšky obkľúčených síl zničené. Veliteľ 39. armády generálporučík [[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]] bol evakuovaný. Jeho zástupca [[Ivan Alexandrovič Bogdanov|Bogdanov]] padol.
 
== Záver ==
Pokusy o likvidáciu výbežku nemeckého frontu pokračovali v lete od [[30. júl]]a počas [[rževsko-syčevská operácia|rževsko-syčevskej operácie]], ktorú nakoniec sovietske velenie [[1. október|1. októbra]] bez výraznejšieho úspechu zastavilo. Neskôr bol vypracovaný nový plán útoku známy tiež ako [[operácia Mars]] alebo druhá rževsko-syčevská operácia, ktorá mala spolu s [[operácia Saturn|protiútokom pri Stalingrade]] významne narušiť celistvosť nemeckého frontu. Tieto boje trvali od [[25. november|25. novembra]] do [[20. december|20. decembra]] 1942 a skončili sa opätovným neúspechom sovietskych síl o likvidáciu nemeckého výbežku pri Rževe. Etapa bojov o Ržev v roku 1942 a 1943 je tiež známa ako „Rževský mlynček na mäso“.
 
== Referencie ==
<references />
 
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Rusku]]
[[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]]
 
[[ca:Batalles de Rjev]]
Po bitke u Moskvy a sovietskom protiútoku boly zahnané nemecké vojská na prelomu roku 1941 a 1942 na západ. U mesta Ržev a Vjazma boly vytvorené výbežky, které Červená armáda pri týchto ofenzívach nezlikvidovala. Ten bol postupne stále viac opevňovaný, aby odolal sovietskému tlaku. 8.januára zahájila sovietská vojská ofenzívu, která mala Nemcov z tohoto priestoru vytlačiť. Dosiahla síce veľa úspechov, lenže po krvavých bojoch bola akce 22.marca ukončena. Ztráty se nepodarili nikdy objektivne vyčísliť. Prvej Rževskej bitky sa zúčastnilo okolo 1,5 milióna sovietských vojákov, z nich 500-800 tisíc padlo a 1 milión nemeckých vojakov, z nich 300-450 tisíc padlo.
[[cs:Bitva o Ržev]]
[[en:Battles of Rzhev]]
[[nl:Slagen van Rzjev]]
[[no:Slagene ved Rzjev]]
[[ro:Bătăliile de la Rjev]]
[[zh:熱澤夫戰役]]