Žofia Bavorská (1805 – 1872): Rozdiel medzi revíziami

Meno = Žofia Bavorská |

Portrét = Sophiebayern franzjoseph.jpg |

Dátum narodenia = [[27. január]] [[1805]] |

Miesto narodenia = [[Mníchov]], [[Bavorsko]] |

'''Žofia Bavorská''', (* [[27. január|27.1.]][[1805]], Mníchov, † [[28. máj|28.5.]][[1872]], Viedeň), bola bavorská princezná, rakúska arcivojvodkyňa (od r. 1824), dcéra bavorského kurfirsta [[Maximilán Jozef I.|Maximiliána Jozefa]] a [[Karolína Frederika Wilhelmina Badenská|Karolíny Frederiky Wilhelminy Badenskej]].

 

 

Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], sa po smrti svojej prvej manželky [[Wilhelmina Augusta Hessensko-Darmstadtská|Wilheminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej]] v r. 1796 (z tohto zväzku vzišla o.i. dcéra [[Karolína Augusta Bavorská]], budúca štvrtá manželka cisára [[František II. Habsburský|Františka II.]]) druhý raz oženil s Karolínou Badenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a Mária. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludovika Wilhelmina]], budúca matka rakúskej cisárovnej [[Alžbeta Bavorská|Alžbety]].

 

Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v chytrosti a inteligencii. Otcova výchova postupne prerastala v pedantstvo, čo na nej nechalo stopy i do budúcnosti. Zaujímala sa o politiku, hudbu, prírodné vedy a náboženstvo, ktorým bola priam posadnutá.

Za jej budúceho manžela jej bol vybraný syn cisára Františka II. arcivojvoda [[František Karol Habsburský|František Karol]]. Bol síce až druhým v poradí na následníctvo (po svojom staršom bratovi [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinandovi]]), no bratov zlý zdravotný stav ho nenechával v otázke nástupníctva bez šancí. Neoplýval fyzickou krásou ani nevynikal inteligenciou. Žofia bola naopak, príťažlivou a okúzľujúcou mladou ženou. No jej ambície, stať sa prípadnou cisárovnou zvíťazili u nej nad možnosťou vydať sa za pohľadného a inteligentného muža.

Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďalovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil s Máriou Annou Savojskou. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.

 

Do vývoja európskej politickej situácie i do jej osobného zasiahol rok [[1848]]. [[2. december|2. decembra]] sa novým rakúskym cisárom stal jej syn František Jozef (ako František Jozef I.). Prostoduchý a politicky slabý Ferdinand I. pod stále síliacim tlakom abdikoval a svojho manžela dokázala Žofia prehovoriť k vzdaniu sa trónu v synov prospech.

Samej sa tak definitívne rozplynul sen byť cisárovnou. No vedela, že ako matka cisára bude mať na dianie v krajine i na svojho syna väčší vplyv, než by bola mávala na manžela.

Na sklonku života zažila Žofia ešte vznik [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorského]] dualistického štátu (r. 1867), prehlásenie pruského kráľa [[Viliam I.|Wilhelma I.]] nemeckým cisárom (18.1.1871), vyhlásenie [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] a stále razantnejšie prejavy liberálov.

Po svojej smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni.

== Rodinné pomery ==

 

* [[František Jozef I.|František Jozef]] (* 18.8.1830, † 21.11.1916), neskorší rakúsky cisár František Jozef I.

* [[Ferdinand Maximilián Habsburský|Ferdinand Maximilián]] (* 6.7.1832, † 19.6.1867), neskorší mexický cisár, manželka Charlotta, belgická princezná

[[Kategória:Úmrtia v 1872|Žofia Bavorská]]

[[Kategória:Wittelsbachovci|Žofia Bavorská]]

 

[[ca:Sofia de Baviera (arxiduquessa d'Àustria)]]