Prvá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hefo (diskusia | príspevky)
d Revízia 1922024 používateľa 87.197.181.72 (diskusia) bola vrátená
Riadok 20:
'''Prvá svetová vojna''' pred druhou svetovou vojnou známa ako '''veľká vojna''', bol ozbrojený konflikt trvajúci od [[28. júl]]a [[1914]] do [[11. november|11. novembra]] [[1918]], ktorý sa odohrával prevažne na území [[Európa|Európy]], ale aj v [[Afrika|Afrike]], [[Rusko|Rusku]], na [[oceán]]och, na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.
 
== Pred vojnou ==
hbhnsjhnnsjhdjwhsadjhdshh djhdhdjhfdjhfjhdhjfhjb bchdghcgdhgchjdghghgchgchgdhncb
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor rakúsko-uhorsko-ruský o sféru vplyvu na [[Balkán]]e.
 
Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperialistických veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecko|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Taliansko]] ([[Trojspolok]]).Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy Rumunskom v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu(entente cordiale). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].
 
Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené, že je lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť nemecká sociálno-demokratická strana vystupovala proti. Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]]. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d'Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil Františka Ferdinanda s manželkou Žofiou Chotkovou počas cesty autom po sarajevskom nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Čierna ruka]], čím rozpútal prvú svetovú vojnu.
 
Zavraždenie rakúsko-uhorského následníka trónu v Sarajeve 28. júna 1914 bola tá očakávaná zámienka pre Nemecko, ktoré teraz začalo poukazovať na vplyv „ruského barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na Rakúsko-Uhorsko, aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.
 
== Začiatok vojny a účastníci ==