Verzia z 18:21, 25. august 2008 upraviť FlaBot (diskusia \| príspevky) Boti 6 325 editací d robot Pridal: bg, ca, cs, da, de, el, en, es, fi, fr, gl, he, hr, it, ja, nl, pl, pt, ru, sr, sv, ta ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:30, 30. november 2008 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť ~~{{Na úpravu}}~~ = \|Meno = Otto Wagner == \|Portrét = Otto Wagner Portrait.jpg \|Veľkosť obrázka = 230px \|Popis = portrét Otta Wagnera \|Dátum narodenia = [[13. júl]] [[1841]] \|Miesto narodenia = [[Penzing (Viedeň)]], [[Rakúske cisárstvo]] \|Dátum úmrtia = [[11. apríl]] [[1918]], \|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] }} '''Otto Wagner''' (* [[13. júl]] [[1841]] – † [[11. apríl]] [[1918]]) bol [[Rakúsko\|rakúsky]] architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ [[secesia\|secesie]]. ~~Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ [[secesie]].~~ ´ === Život === Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na ''Technische Hochschule'' vo [[Viedeň\|Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlín]]e a [[štúdium]] dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesia\|secesii]]. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. [[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k [[architektúra\|architektúre]], kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie [[renesancia\|renesančnej]] a [[baroko]]vej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti. Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo [[Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlíne]] a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo [[Viedni]]. ~~Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesii]].~~ ~~Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo [[Viedni]], preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.~~ Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku [[1897]] bolo vo [[Viedeň\|Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Viedeňská [[secesia]], ku ktorému patrili [[Joseph Maria Olbrich]], či [[Josef Hoffmann]] a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente. [[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. ~~Teda ide o odmietanie [[renesančnej]] a [[barokovej]] výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.~~ Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej [[avantgarda\|avantgardy]]. ~~Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry.~~ V roku [[1897]] bolo vo [[Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Videnská [[secesia]], ku ktorému patril okrem [[J.M.Olbricha]], či [[J.Hoffmanna]] aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. ~~Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.~~ == Tvorba (Vybrané diela) == ~~Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.~~ [[Obrázok:Wienzeile40 a.jpg\|náhľad\|130px\|Majolikový dom]] * '''Majolikový dom''', [[Viedeň]] ([[1898]]-[[1899]]) Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou. [[Obrázok:Otto Wagner zweite Villa.JPG\|náhľad\|130px\|Wagnerova vila II]] ~~== Tvorba ==~~ '''Wagnerova vila II''', [[Viedeň]] ([[1913]]) Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami. [[Obrázok:Otto Wagner Steinhofkirche3.JPG\|náhľad\|130px\|Sankt Leopold V Steinhohe]] '''Sankt Leopold V Steinhohe''', [[Viedeň]] ([[1906]]) Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesia\|secesie]] ([[Joseph Maria Olbrich]]). [[Priečelie]] je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. Objekt je obložený [[mramor]]ovými doskami. [[Obrázok:Wien PSK.jpg\|náhľad\|130px\|Budova poštovej sporiteľne]] ~~=== Vybrané diela ===~~ '''Budova poštovej sporiteľne''', [[Viedeň]] ([[1904]]-[[1906]]) Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj [[interiér]], kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb. ~~- [[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]]~~ Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. ~~Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády.~~ ~~Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.~~ ~~- [[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]]~~ Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. ~~Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.~~ ~~- [[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]]~~ Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesie]] ([[J.M.Olbrich]]). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. ~~Objekt je obložený mramorovými doskami.~~ ~~- [[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]]~~ ~~Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.~~ ~~Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.~~ ~~=== Dielo ===~~ [[1960]] - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, [[Viedeň]] [[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]] [[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]] [[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]] [[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]] [[1910]] -viedenská štvrť 22. okresu, [[Viedeň]] == Pozri aj == [[Secesia v Rakúsku]] == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Otto Wagner}} === Použitá literatúra === DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8 Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1 [http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm Wagner, Otto] ''Österreich-Lexikon'', biografia {{deu icon}} [http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html Otto Wagner] ''www.greatbuildings.com'', biografia {{eng icon}} {{DEFAULTSORT:Wagner, Otto}} ~~DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8~~ [[Kategória:Narodenia v 1841]] [[Kategória:Úmrtia v 1918]] ~~Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1~~ [[Kategória:Rakúski architekti]] [[Kategória:Secesní architekti]] ~~http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm~~ ~~http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html~~ [[bg:Ото Вагнер]]

Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami