Atmosféra Jupitera: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pre začiatok aspoň takto |
doplnenie |
||
Riadok 6:
== Chemické zloženie ==
Okrem dominantného vodíka (87 %-94 %) a hélia (6%-12,8%) sa v atmosfére nachádzajú ďalšie zlúčeniny, často bohaté na vodík: NH<sub>3</sub> ([[čpavok]]), CH<sub>4</sub> ([[metán]]), C<sub>2</sub>H<sub>6</sub> ([[etán]]), C<sub>2</sub>H<sub>2</sub>, H<sub>2</sub>O ([[voda]]), PH<sub>2</sub>, HNC.CO a GeH<sub>4</sub>. Mnohé z týchto látok sa vytvorili pod vplyvom [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] Slnka, [[blesk|elektrickými výbojmi]], ale aj pri bombardovaní [[ión]]mi a [[elektrón]]mi z [[Van Allenove radiačné pásy|radiačných pásov]] Jupitera. Všetky tieto faktory rozbíjajú [[molekula|molekuly]] dominantných chemických zlúčenín - metánu a čpavku a vznikajú voľné radikály, ktoré reagujú za vzniku ďalších látok, napríklad etánu a acetylénu. Spektrografom však v atmosfére nebol zistený žiadny [[sírovodík]], hoci sa predpokladalo, že Jupiterova atmosféra ho obsahuje veľa najmä v najhornejších vrstvách.
Vodík a hélium sú bezfarebné plyny, na sfarbení atmosféry sa preto podieľajú hlavne jej prímesi.
Riadok 18:
=== Pásy a zóny ===
Pod vplyvom rotácie Jupitera, ktorá má najvyššiu rýchlosť mezdi planétami, sa oblaky sústreďujú do extrémne širokých pruhov celoplanetárneho charakteru. Siahajú do hĺbky asi 50 km. Najširší rovníkový pás je široký asi 15 000 až 20 000 km, čo je viac ako priemer Zeme. Pásy a zóny sa striedajú smerom k obom [[Pól (vesmírne teleso)|pólom]], ale zhruba nad 50° severnej a južnej šírky sa táto štruktúra stráca. Polárne oblasti majú nevýraznú šturktúru podobnú slenčnej [[granulácia|granulácii]]. Smerom k pólom klesá tiež rotačná rýchlosť jednotlivých pásových štruktúr, pretože Jupiter má [[diferenciálna rotácia|diferenciálnu rotáciu]].
V priebehu dní, týždňov až rokov sa pásy a zóny pomaly menia, ale ich základná štruktúra je z dlhodobého hľadiska stála. Štyri hlavné pruhy a päť zón je dlhodobo stabilných.<ref name="Atlas oblakov">{{Cite book
| author = Petr Skřehot
| year = 2008
| title = Velký atlas oblaků
| place = Brno
| pages = strany: 51-53
| publisher = Computer Press, a. s.
| isbn = 978-80-251-2015-6
}}</ref> Najkratšiu životnosť majú naopak tmavé a svetlé škvrny a prúžky, o niečo dlhšiu biele ovály. Najstabilnejšou a najväčšou štruktúrou je okrem pásiem [[Veľká červená škvrna]] ( v angličštine ''Great Red Spot''), oválny útvar v južnom tropickom pásme (podľa iného zdroja v južnom miernom páse<ref>http://www.astro.pef.zcu.cz/planety/jupiter/9/</ref>). Jej šírka je 12 000 km, dĺžka 20 000 km a okrem toho, že obieha planétu, tiež rotuje a to v [[prográdna dráha|prográdnom smere]]. Oblaky v nej vystupujú 8 km nad okolité mračná.<ref name="Atlas oblakov" />
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Jupiter]]
| |||