Albedo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: lv:Albedo
Otm (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 4:
'''Albedo''' je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v [[klimatológia|klimatológii]] a [[astronómia|astronómii]]. Presná definícia sa líši podľa odboru.
 
Všeobecne vo fyzike ide mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie [[Slnko|Slnka]] a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia, ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer pozdĺž viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia, ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého [[sneh]]u je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent sa odrazí, zakýma iba 2 precentá sa pohltia. Povrch [[oceán]]ov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia voda pohltí.
 
V astronómii sa albedo ráta ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je sférické alebo ''Bondovo albedo''. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa definuje ako ''Lambertovo albedo''.) Sférické albedo je [[bezrozmerná veličina]] A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiesteného kolmo smerom k [[Slnko|Slnku]] v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. ''Geometrické albedo'' je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] možno zo [[Zem]]e pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. [[Mars]] pri menej ako 42°, [[Jupiter]] do 11°, [[Saturn]] do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.