Vladislav Jindřich: Rozdiel medzi revíziami

'''Vladislav Jindřich (Henrich)''' (* okolo [[1160]], † [[12. august]] [[1222]], [[Znojmo]]) bolobol české knieža (v r. [[1197]]) a moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]], druhorodený syn [[Vladislav II.|Vladislava II.]] a [[Judita Durínska|Judity Durínskej]].

Mladosť prežil v období vleklých sporov medzi jednotlivými členmi rodu Přemyslovcov. V r.roku [[1192]] dostal od cisára [[Henrich VI. (SRR)|Henricha VI.]] titul moravského markgrófa a Moravu, ktorú však už o dva roky musel opustiť. Žil potom na dvore svojho bratrancabratanca kniežaťa-biskupa [[Jindřich Břetislav|Jindřicha Břetislava]].

Dňa [[23. jún|23.6.júna]][[1197]] po jeho smrti zvolili veľmoži Vladislava Jindřicha českým kniežaťom. Proti tejto voľbe sa postavil jeho starší brat [[Přemysl Otakar I.]] Knieža poznal objektívnu situáciu českého štátu, ktorý po rokoch bojov o moc potreboval vnútornú stabilizáciu, no súčasne si bol vedomý túžby po moci svojho brata. Preto v záujme zachovania pokoja sa v bratov prospech dobrovoľne vzdal moci i titulu a z toho vyplývajúcich dynastických nárokov. Opäť sa stal moravským markgrófom a jeho potomkovia mali dedične vládnuť na Morave.

Vo svojej novej funkcii plne podporoval svojho brata, neskoršieho českého kráľa. Dôkazom toho je i dokument z r.roku [[1216]], riešiaci systém nástupníctva na českom tróne, presadzujúci princíp [[primogenitúra|primogenitúry]] (prvorodenosti), ktorým sa definitívne odstránili zmätky vyplývajúce z voľby a tzv. starešníckeho rodového princípu. Svojho brata podporoval i na zasadaniach ríšskeho snemu.

V r.roku [[1205]] založil cisterciánsky kláštor na [[Velehrad|Velehrade]], ktorý sa zároveň mal stať pohrebným miestom moravských markgrófov. Bol ženatý s bližšie neznámou Hedvigou. Po ich bezdetnom manželstve a jeho smrti sa na uvoľnený moravský markgrófsky stolec posadil jeho synovec [[Vladislav (1207 - 1227)|Vladislav]]. Pochovaný je vo velehradskom kláštore.