Verzia z 09:52, 18. máj 2009 upraviť Of (diskusia \| príspevky) 1 437 editací Slovensko ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:00, 18. máj 2009 upraviť vrátiť Of (diskusia \| príspevky) 1 437 editací odstránená neoverená časť s nefunkčnými referenciami Ďalšia úprava →
Riadok 4: Dejiny štatutárnych miest na Slovensku siahajú do roku [[1876]], kedy došlo k reforme [[župa\|župnej]] správy [[Uhorsko\|Uhorského kráľovstva]]. Vtedy dostalo štatút tvz. ''municipálneho mesta'' tridsať uhorských miest, z ktorých na území Slovenska ležali štyri: [[Bratislava]], [[Košice]], [[Komárno]], [[Banská Štiavnica]] (spolu s [[Banská Belá\|Banskou Belou]]). Municipálne mestá boli spravidla spravované [[magistrát]]om, tie menoval panovník. Na jeho čele stál [[mešťanosta]]. Municipálne mesto bolo vyčlenené z kompetencie [[župa\|župy]], podliahalo priamo ministerstvu vnútra. Reformou verejnej správy za Prvej [[Česko-Slovensko\|ČSR]] boli municipálne mestá v roku [[1922]] zrušené.<ref>Sivák, F.: Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918. Bratislava 1998</ref> Na Slovensku sú zvláštnym zákonom z roku [[1990]] spravované dve mestá: hlavné mesto [[Bratislava]]<ref>[http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=882&p1=51337 Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov]</ref> a mesto [[Košice]]<ref>[http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm Zákon Slovenskej národnej rady z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb.]</ref>. Riadok 18: == Česká republika == Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch [[1850]]-[[1939]] a [[1945]]-[[1948]]. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický [[okres]]. Predstaveným štatutárneho mesta v [[Česká republika\|Česku]] je [[primátor]] (v Česku tento termín na rozdiel od Slovenska označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako ''starostovia''). Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku, tak ako na Slovensku, označenie [[magistrát]]. Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch [[1850]]-[[1939]] a [[1945]]-[[1948]]. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický [[okres]]. V období [[Protektorát Čechy a Morava\|Protektorátu Čechy a Morava]] a potom v rokoch [[1949]]-[[1967]] štatutárne mestá v [[Česko\|Česku]] neexistovali. Od [[1. január]]a [[1968]] bolo toto postavenie priznané [[Brno\|Brnu]], [[Košice\|Košiciam]], [[Ostrava\|Ostrave]] a [[Plzeň\|Plzni]] [[zákon]]om 69/1967 Zb. „O národných výboroch“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40072259E Zákon 69/1967 Zb. „O národných výboroch“]</ref>, ale tieto mestá neboli oficiálne označované ako štatutárne. V porovnaní s dneškom naopak [[Praha]] ani [[Bratislava]] vtedy žiadny štatút nemali. Od [[24. november\|novembra]] [[1990]] sa na základe nového zákona o obciach počet štatutárnych miest výrazne zvýšil, pričom vlastný štatút získala podľa nového zákona 418/1990 Zb. „O hlavnom meste Prahe“<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D4007379FC Zákon 418/1990 Zb. „o hlavnom meste Prahe“]</ref> aj Praha. == Zoznam štatutárnych miest v Česku == Řádek 99 ⟶ 97: == Slovinsko a Taliansko == V [[Slovinsko\|Slovinsku]] a [[Taliansko\|Taliansku]] majú vlastný štatút všetky mestá aj obce. Starostovia slovinských miest a obcí sa označujú termínom ''župan'', starostovia talianskych miest a obcí talianskym termínom ''sindaco''. Pred zánikom [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]] malo postavenie štatutárneho mesta mesto [[Gorica]] a (dnes [[Slovinsko\|slovinské]]) mestá [[Ľubľana]], [[Maribor]], [[Celje]] a [[Ptuj]]. Aj tieto mestá tvorili zároveň samostatný okres. == Poznámky a referencie ==

Štatutárne mesto: Rozdiel medzi revíziami