Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. Augustus]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku [[1569]]. Po jeho smrti nastalo medzívládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom JurajHenrich z Valois, brat francúzskeho panovníka [[Karol IX.|Karla IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[JurajHenrich III. Francúzsky]]. V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]]-[[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe aj ako Zlatý vek. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku aj Ottomanskej ríši. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobyť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu však neskôr oslabili dve udalosti z roku [[1648]].
V roku [[1648]] nastúpil na trón Ján II. Kazimír Vasa, brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.
