Lenartov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 7:
|Rozloha = 14,74
|Počet obyvateľov = 1017
|Stav k = 00.00.0000
|Hustota obyvateľstva = 67
|Prvá písomná zmienka = [[1427]]
Řádek 24 ⟶ 25:
'''LENARTOV'''
 
je obec na Východnom Slovensku v okrese Bardejov. VDominantou obciobce je [[rímskokatolícka cirkev|rímsko-katolícky]] kostol [[svätý Leonard|sv. Leonarda]] z roku [[1826]] s okrúhlym pôdorysom.
 
'''Poloha'''
Řádek 32 ⟶ 33:
'''Cirkevné dejiny'''
 
Najstarším dôkazom existencie cirkvi v Lenartove je drevený bohostánok (TABERNACULUM)Tabernaculum zo 16. storočia, ktorý je uložený v Šarišskom múzeu v Bardejove. Aj z ústneho podania vieme, že starý drevený kostol stál na mieste, kde je teraz farská budova. Bolo zvykom, že cintorín bol v blízkosti kostola. Potvrdili to nálezy ľudských kostí pri výstavbe budovy obecného úradu a materskej školy. Starý drevený kostol bol schátraný a nepostačoval už pojať všetkých farníkov do svojich útrob. Spôsobil to nárast obyvateľstva začiatkom 19. storočia.
 
'''Kostol'''
Řádek 74 ⟶ 75:
Jednou z činnosti obživy obyvateľov obce v minulosti bolo aj pálenie dreveného uhlia. Tato činnosť zanikla v roku 1943, kedy v obci bola vypálená posledná míľa. Tak sa hovorilo tejto stavbe, poukladanému drevu do kopy vo forme kužeľa.
 
Aký bol technologickýTechnologický postup?
 
Najsamprv sa musel vyhliadnuť a nájsť vhodný priestor pre postavenie míle. Tento mal byť čo najrovnejší, aby s jeho prípravou bolo čo najmenej práce. Mal byť blízko vody, blízko lesa, najlepšie priamo v lese, odkiaľ sa ťažilo drevo, používalo napadané lístie a vlhké zemina. Rovný priestor pre stavbu míle mal byť preto, lebo pri horení oheň sa dostával do najnižšieho priestoru a míľa horela viac na tejto strane. Zemina pri rovnaní terénu sa použila na uzáver míle zvrchu. Veľkosť míle bývala rôzna. Od 10 m3 až po 25 m3 bukovej siahovice. Drevo malo byť preschnuté a pripravovalo sa dopredu, čím sa skracoval čas pálenia. Na upravenom priestore pre stavbu míle ktorý sa nazýva ŠTEC stavby, urobilo sa ohnisko z mäkkého a suchého dreva pre ľahké a bezproblémové zapálenie míle. Okolo postaveného ohniska postupne sa ukladala postojačky siahovica mierne sklonená do prostred míle. ukladanie sa robilo do kruhu a na seba a drevo malo byť čo najbližšie pri sebe. Maximálny priemer míle býval 5 až 6 metrov, výška míle 3 až 3,5 metre. Vrch míle sa uzatváral rezaným drevom o dĺžke 30 až 50 cm. Po poukladaní dreva nasledovalo obsypanie naukladaného dreva suchým lístím o hrúbke asi 5 cm. Na lístie odspodu do vrchu sa dávala vlhké hlina a dobre poubíjala. Pri začiatku stavby míle sa nesmelo zabudnúť na otvor k ohnisku, ktorým sa míľa zapálila. Zapálenie sa robilo tyčou dlhou 4 až 5 m na konci ktorej bola fakľa. Tyč sa vytiahla až vtedy, keď míľa horela a fakľa na konci tyče úplne zhorela a tyč bola v tejto časti prehorená. Potom sa otvor zapálenia míle aj vr ch míle uzatvorili. Doba pálenia bola 3 až 6 dní podľa kvality dreva. Na ďalší deň sa míľa uhasila a jeden deň chladla.
 
Počas celého pálenia musela byť pri nej stála služba deň a noc, aby v prípade vznietenia sa dreva čo bol modrý dym, alebo že sa v míli urobil otvor keď drevo prehorelo čomu sa hovorilo že FELÍ"felí", bolo treba míľu opraviť, zaplniť vzniklý otvor drevom, pridať suché lístie a zalepiť hlinou. Aj keď sa míľa zapálila odspodu horí zvrchu dole. Kontrola horenia sa robí cez malé otvory v míli. Biely dym sú pary z dreva. Zeleno - žltý dym to sú plyny a modrý dym je signálom, že drevo vo vnútri míle horí. Bolo treba tento otvor uzatvoriť, Míľu bolo treba stále zvrchu ubíjať. Keď začala výška klesať a to vtedy keď, už drevo bolo zuhoľnatené, bol to signál pre dozor pri míli, aby zvýšili ostražitosť, lebo vtedy sa začali robiť v míli otvory, po vypálení a uhasení míle nasledovala činnosť, ktorej sa hovorilo PLEJSANIE"Plejsanie", čiže rozoberanie míle. Vtedy bola najväčšia spotreba vody. Zalievali sa miesta, kde uhlie sa začalo vznecovať lebo bolo žeravé. Rozoberanie míle trvalo aj pol dňa, lebo sú rozoberalo po častiach. Po vychladnutí plnili Sú vrecia ale špeciálne takzvané uhľové vrecia a viazali sa drôtom. Niekedy sa stali prípady, že míľa zhorela na popol. Inokedy furmani večer naložili vozy vrecami uhlia aby ráno mohli vyraziť čím skôr. Aké bolo ich prekvapenie že ráno našli všetko zhorené, lebo uhlie vo vreciach nebolo uhasené a v noci sa vznietilo. Pri stavbe míle sa zároveň postavila aj koliba pre dozor pri míli, aby v prípade dažďa či mrazu sú mohli ukryť a byť v teple.
Aké náradie bolo treba pri tejto činnosti? Krompáče, lopaty, motyky, drevené a železné hrable, sekery, kliny, kálačky, píly, pílky, opálky vrecia, drôt, dva drevené rebríky aspoň 3 m. dlhé, lampáše, špeciálne vidly, vedrá, polievače, železné háky na rukovätiach, dostatok rezaného dreva na opravu míle, suché lístie a vlhká zemina.
Spracované podľa rozprávania u nás žijúceho 86 ročného míliara Andreja Uhrinka.
 
Spracované podľa rozprávania u nás žijúceho 86 ročného míliara Andreja Uhrinka.
 
'''Kňazi vo farnosti'''
Řádek 87 ⟶ 88:
{| class="wikitable" border="1"
||1792-1797 Jozsef BINNER
||1797-1811 Jozsef KMETY
||1811-1819 Jozsef SOMOGYI
||1819-1824 Jozsef BARNA
||1825-1828 Karoly KOVATS
||1828-1845 János RAKOVSZKY
||1846-1859 Jusztm MARNYIK
||1860-1878 János BARANY
||1878-1894 János KAPRINAY
||1894-1906 Jozsef FOGARASSY
||1906 doč. spr. Anton LEVENDOVSKÝ
||1906-1915 ThDr. Eduard ABSZOLON
||1915-1917 Július SALAMON
||1917-1920 Andrej ELIÁŠ
||1921-1925 Jozef KAPALLA
||1925-1932 doč. spr. Jozef KAPALLA, Anton LEVENDOVSKÝ
||1932-1936 Anton DUJSÍK
||1936-1938 Michal RUSKA
||1938-1940 ThDr. Jozef PAVLOV1Č
||1940-1945 Štefan ONDERKO
||1945-1947 Juraj TIMKO
||1947-1953 Štefan ONDERKO
||1953-1962 Július BEDNÁR
||1962-1973 Ján Alojz GAVLÁK
||1973-1992 Andrej HIRJAK
||1992-1994 doč. spr. Teodor GAVENDA (saleziáni)
||1994-1997 Anton SEMAN
||1997 Andrej FOGAŠ
|}
 
'''Ubytovanie a služby'''
 
{| class="wikitable" border="1"
||Motorest Javorina
||Pohostinstvo Kráľova Studňa
Potraviny KARMIX
||Potraviny CHOMJAKKARMIX
||Potraviny KAROLCHOMJAK
||Potraviny KARMIXKAROL
|}
 
'''Výstavy'''
Řádek 134 ⟶ 137:
Zástupca: Jozef Leškovský
Kronikár obce: Ján Kavulič
Poslanci: Veronika Barbuľáková, Ján Beňa, Dušan Billý, Ján Bortník, Jozef Cudrák, Jozef Kaľata
Ján Beňa
Dušan Billý
Ján Bortník
Jozef Cudrák
Jozef Kaľata
Poriadková komisia ž.p.: Dušan Billý
Komisia pre kultúru, šport a mládež: Jozef Cudrák
Sociálna komisia: Veronika Barbuľáková
Finančná komisia: Jozef Leškovský
Adresa: Obecný úrad
Lenartov 37
086 06 Malcov
 
Telefón: +421 54 4706004
Fax: +421 54 4884188
E-mail: obeclenartov@lenartov.sk
 
ADRESA: Obecný úrad, Lenartov 37, 086 06 Malcov
 
'''Na oficiálnej stránke obce Lenartov nájdete:'''
Řádek 158 ⟶ 150:
 
Vaše postrehy, návrhy, prípadne pripomienky, môžte písať do Knihy návštev.
 
 
'''Zaujímavosti'''
 
Medzi zaujímavosti patrí, že v chotári tejto obce bol najdený najväčší [[meteorit]] v strednej Európe, ktorý je vystavený v Maďarskom národnom múzeu.
 
'''Internetové pripojenie'''
 
V súčasnosti sa buduje nový vysielač na vysokorýchlostný internet v obci Lenartov od firmy GHP Connection.
 
'''Aktuality'''
 
Všetky aktuálne správy nájdete na obecnej web-stránke www.lenartov.sk