Tatrikum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pracuje sa |
doplnok |
||
Riadok 1:
{{Šablóna:Geológia Západných Karpát
| Obrázok = geol map.png|center|190px
}}
▲}}</ref> [[Tektonika (geológia)|tektonická]] superjednotka [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. Z hľadiska pásmovej stavby je ich najexternejšou jednotkou. Vo vzťahu k naň nasunutým celkom je chápané ako relatívne autochtónna jednotka.<ref name="Biely et al, 1996">Biely, A. (Editor) 1996: [http://www.sguds.sk/doc/geois/ms_prehl_gs_sk.pdf ''Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000).''] GÚDŠ, Bratislava, 1996, 76 s.</ref> [[Kryštalinikum]] tatrika spolu s [[Sedimentárny obal tatrika|obalovými]] sekvenciami a [[subtatranské príkrovy|subtatranskými]] [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] tvorí [[pásmo jadrových pohorí]], kde vystupuje v terciérnych [[hrasť]]ových štruktúrach [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], [[Považský Inovec|Považského Inovca]], [[Tribeč|Tribeča]], v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]], [[Žiar (pohorie)|Žiari]], [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]], [[Tatry|Tatrách]] a [[Ďumbierske Tatry|Ďumbierskych Tatrách]]. Tatrikum podľa dnešných predstáv nemá plne porovnateľný ekvivalent vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]]<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>, avšak jeho severná (vonkajšia) časť - tzv. [[infratatrikum]] môže čiastočne pripomínať [[unterostalpin]], najmä [[Semmeringský príkrov|príkrovom Semmeringu]]<ref>Schmid, S., Fügenschuh, B., Ustaszewski, K., 2005: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume19/G19-101.pdf ''The Alps-Dianrides-Carpathians Connection: a Compilation of Tectonic Units as a First Step for Retrodeforming the Pre-Miocene Configuration.''] GeoLines, 19, s. 101 - 103</ref>, od ktorého sa však odlišuje viacerými osobitosťami, najmä slabou alpínskou metamorfózou.
Označenie ''tatrikum'' (u [[Dimitrij Andrusov|Andrusova]] pôvodne ''tatridy'') je odvodené od prvých študovaných typových oblastí v [[Tatry|Tatrách]] a ďumbierskej časti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrier]].
Řádek 21 ⟶ 8:
== Geologická stavba ==
=== Štruktúrna pozícia ===
Tatrikum je plošne najvýznamnejšou tektonickou jednotkou Karpát na území Slovenska a najväčším celkom Centrálnych Západných Karpát. Na [[seizmika|seizmických]] rezoch má tvar doskovitého asi 10 km hrubého, miestami nahor vyklenutého telesa, ktoré na juhu nadväzuje na fundament [[Fatrikum|fatrika]] zakorenený v spodnej [[Zemská kôra|kôre]] pod [[veporikum|veporickým]] klinom<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/><ref>Tomek, Č., 1993: ''Deep crustal structure beneath the central and inner West Carpathians.'' Tectonophysics, 226, s. 417-431</ref>. Na povrchu je rozhraním medzi tatrikom a [[veporikum|veporikom]] násun označovaný ako [[čertovická línia]]. Predpokladá sa, že v hĺbke svojej severnej časti by malo tatrikum prekrývať oceánske komplexy [[váhikum|váhika]]. Na povrchu sú v tejto časti pozorované viaceré násuny na predpolie. Vonkajšia (severná) časť tatrika je označovaná ako [[infratatrikum]]. Tatrikum na východe aj na západe postupne [[vykliňovanie|vykliňuje]]. Pôvodne tvorilo súvislú oblasť, počas [[terciér|treťohôr]] však bolo postihnuté [[Tektonický zlom|zlomovou]] tektonikou, ktorá spôsobila poklesy niektorých krýh a tým vznik [[panvy Západných Karpát|potektonických panví]]
V niektorých pohoriach je tatrikum skomplikované čiastkovými [[násun]]mi a prevrátenými [[vrása]]mi (napr. Malé Karpaty, Tatry).
=== Fundament ===
Celok tatrika pozostáva z komplexov hornín kryštalinického fundamentu predalpínskeho veku a jeho [[paleozoikum|mladopaleozoického]] až [[mezozoikum|mezozoického]] [[usadená hornina|sedimentárneho]] obalu. [[Kryštalinikum]] tvoria [[granitoid]]y a [[premenená hornina|metamorfity]], hlavne [[rula|ruly]] a [[migmatit]]y, menej [[amfibolit]]y, [[svor (hornina)|svory]] a [[fylit]]y. Prevažujú granitoidy, z premenených hornín ich stredne až vyššiestupňové variety. Všeobecne sa usudzuje, že kryštalinikum tatrika bolo konsolidované počas [[hercýnske vrásnenie|hercýnskej orogenézy]] [[intrúzia]]mi [[granit]]ov a výraznou [[Metamorfóza (geológia)|metamorfózou]], ktorá zotrela znaky starších magmatických aj usadených hornín.
Řádek 31 ⟶ 20:
*vrchnokarbónske granitoidy I-typu, zastupujú hlavne [[granodiorit]]y a [[tonalit]]y
Pri hercýnskom vrásnení boli príkrovy kryštalinika presúvané približne zo severu na juh, čo malo za následok, že horninové komplexy, ktoré sa nachádzali viac na severe boli viac postihnuté metamorfózou<ref name="Hok et al">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. V priestore tatrika po tejto [[orogenéza|orogenéze]] nasledoval v spodnom karbóne výzdvih a [[erózia]] vzniknutej horskej reťaze<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.
=== Obalové jednotky ===
Nad kryštalinikom ležia väčšinou druhohorné (mezozoické) súvrstvia označované ako [[obalové jednotky tatrika]]. V jednotlivých pohoriach má obal svoje špecifiká a označuje sa lokálne podľa názvov pohorí. Všeobecne však na základe mezozoického (hlavne jurského) sledu vyčleňujú dva typy sukcesií: hlbokovodná - šiprúňska a plytkovodná - tatranská. V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sa zachované aj viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty. Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e - [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Nad nimi ležia [[werfénske bridlice]], po uložení ktorých nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e - [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e - [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase - [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]], iba miestami sa nachádzajú plytkovodné biohermné [[vápenec|vápence]]. Od spodnej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] možno rozčleňovať dva sedimentačné vývoje. Plytkovodný sled s prevahou krinoidových a piesčitých vápencov s [[Silicit|rohovcami]] ([[trlenské súvrstvie|trlenské]] a [[hierlatzské súvrstvie]]) a hlbokovodný sled s [[allägauské súvrstvie|allägauským súvrstvím]] tvoreným [[slieň]]ovcami (fleckenmergel) a nadložnými strednojurskými rádiolárovými vápencami až [[rádiolarit]]mi. Vo vrchnej jure začali prevládať v oboch oblastiach [[aptych]]ovo-[[sakokóma|sakokómové]] vápence a v najvyššej jure [[kalpionela|kalpionelové]] vápence. Spodnokriedová sedimentácia pokračovala tmavým slieňovcovým lučivnianskym súvrstvím. Na rozhraní jury a kriedy bol prebiehal aj [[limburgit]]ový (alkalicko [[bazalt]]ový) vulkanizmus. V plytkovodných oblastiach potom sedimentovali biohermné [[urgón]]ske vápence. V hlbších oblastiach prevládala sedimentácia slienitých vápencov s rohovcami, ktorá postupne prechádzala do [[porubské súvrstvie|porubského súvrstvia]], ktoré tvorili vápnité pieskovce, až bridlice lokálne i brekcie a zlepence obsahujúce klasty exotických hornín. Porubské súvrstvie predstavovalo synorogénne sedimenty, ktoré sa usadzovali v predpolí pohybujúcich sa násunov v interných častiach orogénu. Sedimentácia sa na väčšine územia skončila v strednej kriede v [[cenoman]]e, iba lokálne v Tatrách a Veľkej Fatre bola pretrvávala až do spodného turónu<ref name="Hok et al"/>. Po tomto období na tatrikum pomerne rýchlo nasunuli príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a vzápatí aj [[hronikum|hronika]].
== Referencie ==
| |||