Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramaticka úprava |
|||
Riadok 46:
Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola invázia [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná transylvánskym vojvodom [[Juraj II. Rákoczy|Jurajom II. Rákoczym]] a brandenburgským [[kurfirst]]om [[Friedrich Wilhelm I.|Friedrichom Wilhelmom I.]]. Invázia je tiež známa názvom [[Potopa (invázia)|Potopa]]. Krajina prešla v tomto období politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou.
Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michał Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] vpadli do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]]-[[1696]] musel nový, profrancúzsky orientovaný kráľ [[Ján III. Sobieski]] čeliť vnútorným rozbrojom, ako aj novému nebezpečenstvu zo strany Turecka. Jeho vojská pomohli v roku [[1683]] poraziť Turkov pri obliehaní [[Viedeň|Viedne]], za pomoci cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Táto bitka znamenala obrat vo vojnách proti Turkom. Počas ďalších 16 rokov ([[Veľká turecká vojna]]) boli Turci
Dôsledkom vojen v polovici [[17. storočie|17. storočia]] čelila krajina v [[18. storočie|18. storočí]] veľký hospodárskym škodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]]-[[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa Karla XII. v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a Augusta II. zosadili. Na tróne potom vládol [[Stanislav Leszczyński]] ([[1704]]-[[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. (Poľsko)|August III.]]. Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie a snaha reformného snemu ([[1788]] - [[1792]]) vyvrcholila [[3. máj|3. mája]] [[1791]] do podpísania prvej písanej ústavy v Európe. Tento proces však už nezastavil rozdelenie Poľsko-litovskej únie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]).
| |||