Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[DemjanskDemiansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. DemjanskýDemianský výbežok severozápadne a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.

Jednotkám západného frontu sa podarilo prelomiť nemecké pozície a získať [[Možajsk]], [[Verja|Verju]], [[Kirov]], [[LjudinovoĽudinovo]] a [[SuchuničiSuchiniči]]. Prielom obrany na tomto úseku vytvoril predpoklad pre úspešné obchvátenie nemeckých pozícií z juhovýchodu.