Willy Brandt: Rozdiel medzi revíziami

Willy Brandt sa stal kancelárom. Mnohé z jeho domácich reforiem boli okresané koaličnými partnermi v [[Bundestag]]u alebo narazili na odpor regionálnych zastupiteľstiev (najmä z radov CDU/CSU). Ako kancelár mal viac možností zamerať sa na zahraničnú politiku – najmä na tzv. "Politiku Východu" (''Ostpolitik''). Bol veľmi aktívny pri zbližovaní sa s [[NDR|Nemeckou Demokratickou republikou]], [[Poľsko]]m a Sovietskym zväzom. Takisto bol za zbližovanie aj s ostatnými krajinami východného bloku. Pamätným sa stal aj okamih v decembri [[1970]], keď položil k Pamätníku hrdinov [[Varšava|Varšavského]] geta kvety a spontánne pred ním pokľakol. V očiach sa mu vtedy zjavili aj slzy. Bolo to prvé oficiálne ospravedlnenie sa Nemcov za nacistickú politiku. V roku 1970 sa stal osobnosťou roka magazínu TIME a dostalo sa mu cti získať Nobelovu cenu mieru. Brandtova ''Ostpolitik'' bola však kontroverzná a mnohí členovia jeho koalície boli odvolaní. V máji [[1972]] sa zdalo, že opozičná [[CDU]] má väčšina v Bundestagu a požiadala o vyslovenie nedôvery kancelárovi a voľbu nového kancelára. Na prekvapenie všetkých sa voľba skončila veľmi vyrovnaným výsledkom. Oveľa neskôr sa zistilo, že dvaja členovia CDU boli podplatení Ministrom národnej bezpečnosti, teda tzv. [[STASIStasi]] z NDR, aby hlasovali za Brandta. Veľa Nemcov považovalo Brandtovu ''Ostpolitik'' za nebezpečnú a zradcovskú. Jeho politika s komunistickými krajinami však pomohla prelomiť určitú uzavretosť východného bloku a uvedomenie si reálneho stavu socializmu. Takisto spolu s inými skutočnosťami pomohla k jeho pádu.