Willy Brandt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
Rudko (diskusia | príspevky)
→‎Politický vzostup: wikilinky, štylistika
Riadok 20:
== Politický vzostup ==
[[Súbor:GerhardBold_WillyBrandt.JPG|thumb|230px|Brandt s [[Gerhard Bolt|Gerhardom Boltom]] ([[1962]])]]
Koncom roku [[1946]] sa vrátil do [[Berlín]]a, kde pracoval pre Nórsku vládu. V [[1948]] vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Znovu sa stal nemeckým občanom a prijal svoj pseudonym Willy Brandt za svoje oficiálne meno. Vystupoval proti sovietskej politike vo vzťahu k [[Maďarské povstanie|Maďarskej revolúcii]] ([[1956]]), ako aj voči plánu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] urobiť z Berlína tzv. „slobodnú zónu“. Preto bol zaraďovaný vo svojej strane skôr k pravicovému krídlu. Toto zaradenie sa však skoro zmenilo. Willy Brandt bol silno podporovaný novinárom [[Axel Springer|Axelom Springerom]]. Od [[3. október|3. októbra]] [[1957]] do roku [[1966]] bol starostom [[Západný Berlín|Západného Berlína]]. Bol starostom práve v najťažších časoch stavby [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]].
 
V roku [[1964]] sa stal predsedom SPD a zotrval na tomto poste až do roku [[1987]]. V roku [[1961]] bol kandidátom SPD na post kancelára, ale prehral s konzervatívnym kandidátom [[CDU]] [[Konrad Adenauer|Konradom Adenauerom]]. V [[1965]] sa o to pokúšal opäť. Znovu však prehral s populárnym [[Ludwig Erhard|Ludwigom Erhardom]]. Koalícia Erharda však bola krátko trvajúca a bola vytvorená veľká koalícia CDU a SPD. Brandt sa stal ministrom zahraničia a vice-kancelárom. Po voľbách roku [[1969]], keď opäť stál na čele kandidátky SPD, sa mu konečne podarilo uspieť. Po troch týždňoch rokovaní s malou liberálnou [[FDP]] sa mu podarilo vytvoriť vládnu koalíciu.
 
Willy Brandt sa stal kancelárom. Mnohé z jeho domácich reforiem boli okresané koaličnými partnermi v [[BundestagNemecký spolkový snem|Nemeckom spolkovom sneme]]u (''Deutscher Bundestag'') alebo narazili na odpor regionálnych zastupiteľstiev (najmä z radov CDU/CSU). Ako kancelár mal viac možností zamerať sa na zahraničnú politiku – najmä na tzv. "Politikuvýchodnú Východupolitiku" (''Ostpolitik''). Bol veľmi aktívny pri zbližovaní sa s [[NDR|Nemeckou Demokratickou republikou]], [[Poľsko]]m a Sovietskym zväzom. Takisto bol za zbližovanie aj s ostatnými krajinami východného bloku. Pamätným sa stal aj okamih v decembri [[1970]], keď položil k [[Pamätník hrdinov (Varšavské geto)|Pamätníku hrdinov]] [[Varšava|Varšavského]] geta|Varšavské geto]] kvety a spontánne pred ním pokľakol. V očiach sa mu vtedy zjavili aj slzy. Bolo to prvé oficiálne ospravedlnenie sa Nemcov za nacistickú politiku. V roku 1970 sa stal osobnosťou roka magazínu [[Time (týždenník)|TIME]] a dostalo sa mu cti získať [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu mieruza mier]]. Brandtova ''Ostpolitik''"východná politika" bola však kontroverzná a mnohí členovia jeho koalície boli odvolaní. V máji [[1972]] sa zdalo, že opozičná [[CDU]] má väčšinaväčšinu v Bundestagu[[Nemecký spolkový snem|Nemeckom spolkovom sneme]] a požiadala o vyslovenie nedôvery kancelárovi a voľbu nového kancelára. Na prekvapenie všetkých sa voľba skončila veľmi vyrovnaným výsledkom. Oveľa neskôr sa zistilo, že dvaja členovia CDU boli podplatení Ministromministrom národnej bezpečnosti, teda tzv. ''([[StasiMinisterium für Staatssicherheit]])'' z NDR, aby hlasovali za Willyho Brandta. Veľa Nemcov považovalo Willyho Brandtovu ''Ostpolitik''"východnú politiku" za nebezpečnú a zradcovskú. Jeho politika s komunistickými krajinami však pomohla prelomiť určitú uzavretosť východného bloku a uvedomenie si reálneho stavu socializmu. Takisto spolu s inými skutočnosťami pomohla k jeho pádu.
 
Aj keď bol v nemilosti mnohých nemeckých politikov, bol nesmierne populárny najmä medzi mladou generáciou. To mu pomohlo vôbec k najlepšiemu výsledku SPD vov federálnejspolkovej histórii vo voľbách roku [[1972]]. Aby vyvrátil všetky podozrenia zo sympatií ku komunizmu, presadil tvrdú legislatívu, ktorou chcel odstrániť radikálov z verejného života. Napriek tomu, že tieto zákony boli teoreticky aplikovateľné na extrémnu ľavicu aj pravicu, boli vždy považované za výlučne proti extrémnej ľavici.
 
== Odstúpenie ==