Mongolský vpád do Uhorska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.58.81 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator |
|||
Riadok 1:
'''Mongolský''' (nesprávne '''tatársky''') '''vpád do Uhorska''' bol vpád [[Mongoli|mongolských]] vojsk do Uhorska v rokoch 1241-42 v
== Vznik Mongolskej ríše a expanzia na západ ==
Začiatkom [[13. storočie|13. storočia]] sa vo východnej [[Ázia|Ázii]], približne na území dnešnej severnej [[Čína|Číny]] sformovala Mongolská ríša pod vedením [[Džingischán]]a (Temüdžina). Po zaujatí okolitých území začala postupovať smerom na západ. V roku [[1223]] porazili Mongoli v [[Bitka na rieke Kalke|bitke na rieke Kalke]] spojené [[Rusi|ruské]] a [[Kumáni|kumánske]] vojská. Postupne obsadili veľkú časť starej Rusi a v roku [[1240]] (niektoré iné, tu neuvedené, pramene uvádzajú [[1239]]) aj [[Kyjev]]. Kumáni spolu so svojím vodcom ušli pred Mongolmi do [[Uhorsko|Uhorska]], kde ich kráľ [[Belo IV.]] usadil na územiach medzi [[Tisa|Tisou]] a [[Dunaj]]om. Žiadosť Mongolov o vydanie Kumánov uhorský kráľ zamietol a Mongoli získali vhodnú zámienku na vpád do Uhorska, ktorý sa odohral na jar nasledujúceho roku.
[[Obrázok:Kk ivb.jpg|vpravo|thumb|[[Belo IV.]], uhorský kráľ]]
== Situácia v Uhorsku ==
V Uhorsku sa po neveľmi úspešnom panovaní [[Ondrej II.|Ondreja II.]] ([[1205]]-[[1235]]), za ktorého vzrástla moc šľachty až tak, že si [[Zlatá bula Ondreja II.|bulou]] vynútila od panovníka potvrdenie svojich slobôd a výsad, dostal na trón jeho syn [[Belo IV.]] (1235-1270). Belo chcel oslabiť moc veľmožov, ktorí mali v rukách čoraz väčšiu politickú a hospodársku moc, zavádzaním rôznych opatrení. Revidoval podľa neho neoprávnené donácie majetkov svojho otca, čo sa prirodzene nepáčilo šľachte a stavala sa mu na odpor. Na druhej strane posilňoval vrstvu kráľovských servientov a hradných jobagiónov. Povolával tiež hostí z cudziny.
Po obsadení Kyjeva Mongolmi sa Belo začal pripravovať na boj. Dvor a celá ostatná verejnosť podceňovali hroziace nebezpečenstvo a niektorí z nich tvrdili, že Kumáni sú spojenci Mongolov a že sa im nemá dôverovať. Vypukla vzbura a náčelníka Kumánov zavraždili. Belo teda nemohol rátať s ich pomocou a ani s pomocou veľmožov, ktorí neboli priveľmi ochotní bojovať a svoje oddiely vedené županmi zhromažďovali len veľmi pomaly.
== Invázia Mongolov ==
[[Obrázok:Ogadai Khan.jpg|thumb|right|Mongolský chán [[Ogotaj]]]]
Stratégia Mongolov, ktorí mali precízne znalosti o príbuzenských a iných vzťahoch európskych kráľov, a ktorých prieskumní jazdci precválali väčšinu Európy až po [[Francúzsko]], bola rozdelená na niekoľko fáz, ktoré dopodrobna vypracoval [[Bahadur]] [[Subudai]]. Uhorska sa týkala prvá z nich:
* Severný prúd pozostávajúci z 2 ťumenov (asi 20000 jazdcov) mal pod velením [[Kadan]]a napadnúť [[Poľsko]], kde mal zamestnať poľského vladára Henricha a prilákať taktiež, českého kráľa, Henrichovho spojenca. Podľa možnosti sa vyhýbať bitkám.
* Južný prúd pod velením Subudaia a Batu-chána mal napadnúť Uhorsko a zviesť rozhodujúce bitky. Potom po víťazstve nabrať sily, neskôr sa spojiť s Kadanom a poraziť Poľsko (nebolo nakoniec potrebné).
V neskorších fázach malo prísť k dobytiu Nemecka a Francúzska. Tie sa však z nižšie spomenutých dôvodov nikdy neuskutočnili.
Mongoli pod vedením [[Batuchán]]a začali ťaženie do Uhorska začiatkom marca [[1241]]. V polovici marca prenikli predné voje cez [[Karpaty|Karpatské priesmyky]], ktoré bránilo vojsko palatína Dionýza. V polovici marca boli na území medzi Dunajom a Tisou a [[17. marca]] vypálili [[Vacov (Maďarsko)|Vacov]]. Rozhodujúca [[bitka pri rieke Slaná|bitka]] sa odohrala [[11. apríla]] neďaleko [[Mohi]] pri rieke [[Slaná]]. Oveľa silnejšie uhorské vojsko Mongoli takmer na hlavu porazili. V boji padlo veľké množstvo prelátov a veľmožov. Belov brat Koloman utrpel zranenia na následky ktorých onedlho v [[Záhreb]]e zomrel. Kráľovi Belovi a niektorým malým skupinkám sa podarilo z obkľúčenia uniknúť. Belo sa cez [[Gemer (región)|Gemer]] dostal do [[Nitra|Nitry]], posilnil svoj sprievod a odišiel do [[Viedeň|Viedne]] na pozvanie [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha]]. Fridrich však nedbal na tiesnivú situáciu, v ktorej sa Belo ocitol a začal od neho vymáhať dlh 2000 hrivien [[striebro|striebra]] ešte z roku 1235. Belo mu dal všetky svoje cennosti, čo mal pri sebe a do zálohu mu dal navyše [[Bratislavská župa|Bratislavskú]], [[Mošonská župa|Mošonskú]] a [[Šopronská župa|Šopronskú župu]]. Odtiaľ odišiel po krátkom pobyte do Záhrebu, kde zomieral jeho brat Koloman a napokon prišiel až do [[Dalmácia|dalmátskeho]] prístavu [[Trogir]].
Druhý mongolský prúd, vedený [[Orduchán]]om, porazil [[9. apríla]] pri [[Lehnica|Lehnici]] knieža [[Henrich II. Pobožný|Henricha II. Pobožného]] a prenikol cez [[Poľsko]] až na Kladsko, kde ho zastavili záseky bránené [[Česi|českým]] vojskom. Mongoli sa preto obrátili na juhovýchod a cez [[Morava (región)|Moravu]] koncom apríla prenikli priesmykmi v okolí [[Trenčín]]a do Uhorska. Celá oblasť juhozápadného Slovenska bola vystavená niekoľkomesačnému plieneniu mongolských hôrd. Vypálili množstvo dedín, úrodu zničili, ľudí pobili, niektorí sa zachránili iba útekom do lesov alebo močarísk. Jediné miesta, ktoré sa Mongolom nepodarilo dobyť, boli opevnené hrady. V januári [[1242]] prekročil Orduchán s vojskom zamrznutý Dunaj a spojil sa s vojskom Batuchána. Ich spojené vojská plienili Uhorsko až do polovice roku 1242. Ich odchod spôsobila smrť veľkého chána [[Ogotaj]]a. Batuchán sa ponáhľal domov, aby mohol rozhodnúť o nástupníctve.
== Následky plienenia ==
Po Mongoloch sa niektoré oblasti úplne vyľudnili, v iných vyčíňali lúpežné skupiny. Ďalším následkom bol hladomor, pretože nemal kto zasiať úrodu. Podľa súvekých správ padlo hladomoru za obeť asi toľko ľudí, koľko pri Mongolských nájazdoch. Obnova krajiny trvala niekoľko rokov a poháňal ju strach z kolujúcich chýrov, ktoré hovorili, že Mongoli sa sem ešte čoskoro vrátia. Tí znovu vtrhli do Uhorska až v roku [[1285]].
Pre Slovensko boli najdôležitejšie tieto následky:
*V dôsledku čiastočného vyľudnenia bola zintenzívnená [[nemecká kolonizácia]] Slovenska, ktorá priniesla [[nemecké právo]] a vznik [[mesto|miest]].
*Motivovaný mongolskou inváziou dal kráľ vystavať v Uhorsku v pohraničí, najmä na Slovensku, kamenné [[hrad]]y. Vďaka tomu dnes na Slovensku máme vysoký počet hradov.
== Referencie ==
* Marsina, R. a kol. ''Dejiny Slovenska I'' - VEDA Bratislava, 1986
* Tibenský, J. a kol.: ''Slovensko I Dejiny'' (2. vyd.) - OBZOR Bratislava, 1978
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Uhorska]]
[[en:Mongol invasion of Europe]]
[[hu:Tatárjárás]]
[[pt:Invasão mongol da Europa]]
| |||