Včasný stredovek: Rozdiel medzi revíziami

Vývoj v Európe podliehal geografickým, historickým a kultúrnym zvláštnostiam jednotlivých regiónov. Úplne iný bol vývoj vo "večnom meste" Ríme, sídle hlavy katolíckej cirkvycirkvi [[pápež]]a, kde sa zachovala vyspelá mestská architektúra, kostoly (baziliky) z rímskych čias, fungujúce akvadukty. NajvačšímNajväčším mestom Európy a pravdepodobne aj sveta bol počas včasného stredoveku [[Konštantínopol]] (Carihrad, Istambul), neskôr ho predbehol [[Bagdad]]. Tu sa dokonca zachovala aj tradíca dostihov na [[hippodrom]]e, a taktiež pretrvala tradícia Rímskych kúpeľov. Okrem toho bola Byzantská ríša pokračovateľom antiky a úpadok antiky a filozofických ideálov tu nikdy nenastal. Úplne inak sa vyvíjalo územie Francúzska, južného Nemecka a Anglicka, kde sa stretli zvyšky romanizovaného obyvateľstva s germánskymi kmeňmi bojovníkov, s ktorých niektorí založili stabilné monarchemonarchie (Frankovia, Burgundi, Bavori, Longobardi, Anglo-Sasi). Vývoj na severe Európy v tejto fáze naopak len málo poznačilo kresťanstvo. Slovania, Balti a Škandinávci (Vikingovia, Normani) vstúpili do európskych dejín až v 9. storočí: Vikingovia expandujú a vojensky ohrozujú západnú Európu (Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Írsko), neskôr zakladajú vlastné kráľovstvá (Dánske, Švédske, Nórske, v západnej Európe Normandia, Sicílske kráľovstvo, Írsko), na východe založia mocný štát Kyjevskú Rus. Slovania vytvárajú Veľkomoravskú ríšu, Kyjevská Rus sa rýchlo slovanizuje, neskôr vzniká České a Poľské kráľovstvo. Na [[Balkán]]e prebieha konflikt [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] so susedmi: s Avarmi, Slovanmi, Bulharmi. Vzniká tu mocná Bulharská ríša aj malé slovanské kráľovstvá. [[Pyrenejský polostrov]] obsadili [[Arabi]], oblasti na východe patria Byzantskej ríši, na [[Jadran]]e vzniká mocná kupecká republika [[Benátky]].

[[Obrázok:St michaelis.jpg|left|250px|thumbnáhľad|Románsky kostol Sv. Michala v nemeckom meste [[Hildesheim]], pamiatka UNESCO]]

Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na našom území už okolo roku 500 po Kr. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami - spoza Karpát cez Oravu a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstaršie obdobie nazývame ''včasnoslovanské''. Roku [[567]] sa Avari objavujú v Karpatskej kotline a na dlhé roky poznačí našich predkoch spolužitie s nomádmi, resp. ich mocenská dominancia na južnom Slovensku. Výnimkou je [[Samo]]va ríša - prvý slovanský (pred)štátny útvar v dejinách. Hovoríme o ''období avarského kaganátu''. Po porážke Avarov Karolom Veľkým okolo roku 791 sa Slovania rýchlo osamostatňujú spod avarského vplyvu, vytvárajú lokálne kniežactvákniežatstvá, budujú hradiská. V archeológii hovoríme o tzv. ''blatnicko-mikulčickom horizonte'', v ktorom sa miešajú západné franské predmety (meč z [[Turiec (región)|turčianskej]] [[Blatnica|Blatnice]]) a zdedené avarské vzory (nákončia a kovania opaskov).