Kaštieľ v Rusovciach: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: de:Schloss Karlburg, en:Rusovce mansion |
d d |
||
Riadok 1:
{{Geo|48_03_09_N_17_09_05_E|48° 03' 09” s. š., 17° 09' 05” v. d.}}
[[Obrázok:Rusovce kastiel01.jpg|
'''Kaštieľ v Rusovciach''' je neogotická stavba kaštieľa nachádzajúca sa v mestskej časti [[Bratislava|Bratislavy]] [[Rusovce|Rusovciach]] v okrese [[Okres Bratislava V|Bratislava V]].
Riadok 18:
Emanuelovo manželstvo ostalo bezdetné a tak rodové dedičstvo prešlo na jeho brata Félixa, ktorý sa stal posledným zichyovským majiteľom panstva. Félix so svojou manželkou, grófkou rodenou Reichenbach, panstvo i kaštieľ v roku 1872, trinásť rokov pred svojou smrťou, predal. Kaštieľ pre svoju druhú manželku Lauru kúpil 62-ročný Hugo I., gróf Henckel z Donnersmarktu.
Jeho vlastníctvom začalo obdobie ďalšieho veľkého rozkvetu panstva. Gróf Henckel, rodený hospodár, sa pustil do zveľaďovania svojho majetku. Na svojom panstve založil niekoľko majerov a fariem. Najväčšiu slávu mu priniesol jeho žrebčín, ktorý sa svojho času stal jedným z najúspešnejších chovateľských zariadení v strednej Európe. Chovali sa tu žrebce, ktoré na dostihových dráhach po celej Európe dosahovali skvelé úspechy. Po grófovej smrti boli kone premiestnené do rakúskeho
[[Obrázok:Rusovce kastiel05.jpg|left|thumb|Plastika leva pred kaštieľom, kópia]]Stali sa nimi manželia [[Elemér Lónay|Elemér]] a [[Štefánia Belgická|Štefánia]] Lónyayovci. Tí pokračovali v úpravách kaštieľa v duchu svojej doby. Tie sa dotkli najmä vnútorného vybavenia - ústredné kúrenie, kúpeľne. V parku dali postaviť vodárenskú vežu (zv. minaret), ktorá mala zabezpečiť dostatok vody. Stavebne nadväzovala na vzhľad kaštieľa. Bola postavená v tvare orientálnej vežičky – minaretu. Vežu využívali až do druhej polovice 20. storočia. Štefánia dala vzniknúť záhradníctvu (Stephaneu) známemu v blízkych i vzdialenejších končinách. Park za kaštieľom sa pričinením svetoznámych záhradníkov zmenil na rozsiahly anglický park prechádzajúci voľne do okolitej krajiny. Interiér kaštieľa sa zapĺňal hodnotnými umeleckými artefaktami a nábytkom. Možno povedať, že za panstva Lónyayovcov dosiahol rozmach rusovského panstva svoj vrchol.
Riadok 29:
Kaštieľ tvorí dvojposchodová dvojkrídlová budova postavená do tvaru písmena U s čestným nádvorím. Fasáda je členená množstvom okien a balkónov. Priečelie je otočené na juh do predzámockej záhrady. Areál zo strany ulice ohraničuje nízky tehlový múr, pozemok za kaštieľom prechádza do voľnej prírody. Po typologickej stránke predstavuje rusovský kaštieľ typ vidieckeho sídla vyššej šľachty.
Vo vnútornom usporiadaní dominovala ústredná schodisková hala a k nej pripojená veľká sála prvého poschodia. Všetky tri krídla boli prepojené chodbovou komunikáciou pozdÍž nádvoria, za ktorou boli za sebou radené priechodné miestnosti. Poschodie bolo prístupné hlavným schodiskom a točitými schodiskami vo vežiach. Neogotickému poňatiu stavby zodpovedali aj interiéry. V umeleckoremeselných súčastiach architektúry, vo vstupoch a oknách dominovali neogotické prvky, neogotický [[ornament]] so znakom rodu [[Zičiovci|Zichyovcov]], tudorovské oblúky a kružbové motívy. Za osobitnú pozornosť stojí dôsledne uplatňovaná vitráž. O podobe jednotlivých interiérových priestorov nemáme jasnejšiu predstavu. Zichyovské interiéry sú zrejmé len vo veľkej sále prvého poschodia s priľahlou miestnosťou (pravdepodobne jedáleň), obe veľkoryso poňaté v zmysle dekoratívneho stvárnenia stien a stropov.
V období panstva Henckelovcov prišlo k pomerne rozsiahlej prestavbe, v rámci ktorej boli dobudované dve postranné veže. V interiéri vznikli dve nové schodiská a upravila sa v duchu doby i kaplnka v severnom krídle.
Riadok 35:
[[Obrázok:Rusovce minaret.jpg|right|thumb|Vodárenská veža zv. minaret v parku kaštieľa]]Manželka majiteľa, Laura, dala v parku kaštieľa oproti [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|kostolu sv. Víta]] v roku 1884 postaviť kaplnku slúžiacu ako mauzóleum rodiny. Je to obdĺžniková stavba neogotického charakteru. O jej pôvodných majiteľoch svedčí rodový erb, umiestnený nad vstupom. Noví majitelia, Lónyayovci, dali kaplnku rozobrať a opäť postaviť na miestnom cintoríne, kde dodnes slúži ako dom smútku.
Poslední majitelia objekt kaštieľa upravovali už iba minimálne a zamerali sa hlavne na zmeny jeho vybavenia v duchu vtedajšej doby. Interiérovo kaštieľ v tých časoch pripomínal sídla vidieckej šľachty v Anglicku. Ústrednou časťou prízemia bola rozsiahla vstupná hala s reprezentačným schodiskom, ktorým sa vystupovalo na prvé poschodie. Na prízemí sa z haly vstupovalo do salónu alebo do knižnice. Ďalšími
Kaštieľ sa nachádza na južnom okraji parku s rozlohou 13,2 ha, ktorý voľne prechádza do okolitej krajiny.
== Od druhej svetovej vojny dodnes ==
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Časť rodovej galérie Zichyovcov sa v roku 1952 dostala na hrad [[Červený Kameň]]. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal [[Slovenský ľudový umelecký kolektív]], ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. Chátranie kaštieľa však napriek tomu neustalo, pretože nový vlastník sa o údržbu majetku nestaral. V roku 1976 bola naplánovaná generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých etapách. K začiatku samotnej rekonštrukcie,
V roku 1991 kaštieľ prevzala [[Slovenská národná galéria]], ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho majiteľom stala [[Národná banka Slovenska]]. No táto inštitúcia ho mala v majetku iba jediný rok. V roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády SR]], ktorá ho má v správe dodnes. Jej zámerom je pretvorenie kaštieľa na reprezentatívne miesto pre prijímanie a ubytovávanie zahraničných návštev. Rekonštrukčné práce sú však zastavené a ich pokračovanie je v nedohľadne. Objekt kaštieľa spolu s priľahlým parkom, už aj tak v zlom stave, naďalej chátra. Úrad vlády do kaštieľa každoročne investuje financie iba na jeho udržiavanie.
Riadok 46:
Kaštieľ do svojho vlastníctva plánovala získať i mestská časť Rusovce, ktorá ho plánovala využiť na kultúrne a muzeálne účely. Tento zámer mestskej časti však stroskotal.
V súčasnosti jeho ďalší osud je nejasný, najmä ak do hry vstúpil a súdnymi cestami sa snaží získať na základe testamentu posledných majiteľov svoj majetok i benediktínsky rád v [[Pannonhalma|Pannohalme]].
== Zdroje ==
* Š. Pisoň, ''Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku'', Osveta, Martin
* J. Hradský, J. Mallinerits, ''Rusovce, Oroszvár, Karlburg'', Vydavateľstvo Marenčin PT, Bratislava 2007
Riadok 62:
* [http://bratislava.sme.sk/c/1898071/Rusovsky-kastiel-preslavil-zrebcin.html Rusovský kaštieľ preslávil žrebčín]
[[Kategória:Kaštiele v Bratislave]]
[[Kategória:Rusovce]]
| |||