Po odpykaní trestu v Segedíne sa Šrobár vrátil do Ružomberka. Po vypuknutí 1. sv. vojny aktívne spolupracoval s českou Maffiou.
V máji 1917 cestoval cez Budapešť do Viedne a Prahy, kde sa v rozhovoroch so Švehlom a ďalšími predstaviteľmi zasadzoval za zahrnutie Slovenska do pripravovaného štátoprávneho vyhlásenia českých poslancov. V Prahe sa zúčastnil sa aj tzv. Divadelných slávností, ktoré sa konali pod. predsednćtvompredsedníctvom K. Kramářa. Po spiatočnej ceste sa vo Viedni stretol s K. Stodolom a v Budapešti s E. Stodolom.
Antisemitský motív je v Šrobárovom zmýšľaní toho obdobia vypuklý:
: ''Život v PeśtiPešti zdal sa plynúť čiste zoologickým spôsobom: shon za kšeftami a shon za pôžitkami. A jestli bola Pešť pred válkou židovská - v tejto dobe zdalo sa, že tu ani iného človeka niet, ako žida. Ešte aj v tom Lukáčovom kúpeli, kde som sa liečevala býval, všetok personál bol židovský i lekár, maséri, sklepníci - samí židia. Niet divu, že proti židom vzmáhala sa nenávisť kresťanov a že sa hovorilo, že táto válka je len na to, aby z nej židia zbohatli a kresťanov zo všetkých miest vytiahli... Židia vnikli do ministerstiev, do úradov, do verejnej služby, do nemocníc, všade, kde sa dalo pred vojenskou povinnosťou ukryť a nejaký kšeft robiť. <ref>Vavro Šrobár, Pamäti z vojny a väzenia (1922) s. 70</ref>''
