Samohybné delo: Rozdiel medzi revíziami

Rozlišujú sa v zásade dva druhy: pre vedenie boja priamou paľbou (útočné delá) a vedenie boja nepriamou paľbou, keď hovoríme o samohybných húfniciach a kanónových húfniciach ([[155 mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|Zuzana]] prípadne [[155 mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Himalaya|Himalaya]]).

 

Slúži obyčajne na priamu podporu [[pechota|pechoty]] pri útoku na nepriateľské opevnenia, a to priamou paľbou. Hlavná výzbroj býva nie [[kanón]], ale [[húfnica]], často s veľkým [[kaliber|kalibrom]]. V súčasnosti sa samohybné delá používajú málo, príkladom je výsadkové útočné delo [[ASU-85]]. Jeho výhodou je nízka cena v porovnaní s inými tankmi, keďže sa dá napr. obetovať rýchlosť (stačí keď sa pohybuje tak rýchlo ako [[pechota]]).

 

Prvé samohybné delá sa objavili už cez [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Jedným z nich bol pokus britskej armády s typom [[Gun Carrier Mark I]], pričom išlo fakticky o kanón s lafetou položený na podvozku tanku.

Iná koncepcia vznikla v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] v [[Nemecko|Nemecku]], lebo Nemci potrebovali lacnejšiu verziu [[tank]]u čisto len pre podporu [[pechota|pechoty]]. Tanky boli totiž pomerne drahé, keďže potrebovali pomerne silný motor aby mohli podľa vtedajšej nemeckej koncepcie [[blesková vojna|bleskovej vojny]] viesť náročné manévre v rozmanitom teréne a pri tom bojovať proti druhým tankom. Napriek obrovskému množstvu prototypov nakoniec presadil len jeden typ, bol ním [[StuG III]] na podvozku tanku [[PzKpfw III]]. StuG je skratka z nemeckého „Sturmgeschütz“ - útočné delo. Tento termín sa ujal prakticky iba pre nemecké samohybné delá a niektoré [[Stíhač tankov|stíhače tankov]].

 

 

== Iné projekty ==

 

[[Kategória:Vojenské vozidlá]]

[[cs:Samohybné dělo]]

[[cv:Хăй куçакан артиллери]]

[[es:Artillería autopropulsada]]

[[fi:Telatykistö]]