====Spodná jura až vrchná krieda vysokotatranského typu ====
Od spodnej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] možno rozčleňovať dva sedimentačné vývoje. Sedimentárny záznam sa začína v hlbokovodnom slede [[ľaliovky|krinoidovými]] a piesčitými vápencami s [[Silicit|rohovcami]] ([[trlenské súvrstvie|trlenského súvrstvia]]) v sinemúre. Mladšie piensbachskopliensbachsko-toarské [[allägauské súvrstvie|allägauské súvrstvie]] tvoria [[slieň]]ovce (fleckenmergel) a nadložnými kremitými [[spikulit]]mi, označovanými ako [[kremitý fleckenmergel]], ktoré sú álenského veku. V ich nadloží sa nachádzajú strednojurské (bajok až oxford) rádiolárovýérádioláriové vápencamivápence až [[rádiolarit]]y [[ždiarske súvrstvie|ždiarskeho súvrstvia]] a hľuznaté vápence [[adnetské súvrstvie|adnetského súvrstvia]]. Vo vrchnej jure začali prevládať v oboch oblastiach [[aptych]]ovo-[[sakokóma|sakokómové]] vápence (kimeridž) a v najvyššej jure [[kalpionela|kalpionelové]] vápence (titón). Spodnokriedová sedimentácia pokračovala tmavým slieňovcovým [[lučivnianske súvrstvie|lučivnianskym súvrstvím]]. Na rozhraní jury a kriedy prebiehal v Západných Tatrách aj [[limburgit]]ový (alkalicko [[bazalt]]ový) vulkanizmus, ktorý nebol dokumentovaný v iných častiach tatrika. V hlbších oblastiach prevládala sedimentácia slienitých vápencov s rohovcami, ktorá postupne prechádzala do [[porubské súvrstvie|porubského súvrstvia]], ktoré tvorili vápnité pieskovce, až bridlice lokálne i brekcie a zlepence obsahujúce klasty exotických hornín. Porubské súvrstvie predstavovalo synorogénne sedimenty, ktoré sa usadzovali v predpolí pohybujúcich sa násunov v interných častiach orogénu. Sedimentácia sa na väčšine územia skončila v strednej kriede v [[cenoman]]e, iba lokálne v Tatrách a Veľkej Fatre bola pretrvávala až do spodného turónu<ref name="Hok et al"/>. Po tomto období na tatrikum pomerne rýchlo nasunuli príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a vzápatí aj [[hronikum|hronika]].
==== Spodná jura až vrchná krieda šiprúnskeho typu ====
