Dmitrij (Moskovské kniežatstvo): Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa 12. októbra [[1350]] a zomrel 19. mája [[1389]]. Bol synom kniežaťa Ivana II. Ivanoviča. V období jeho neplnoletosti vládol za neho metropolita Alexej. Od roku [[1359]] bol kniežaťom moskovským a o tri roky neskôr sa stal kniežaťom vladimírskym. Jeho cieľom bolo čo najviac sa osamostatniť spod vplyvu [[Zlatej hordy]] a zjednotiť rozdrobené Rusko. Tátári využívali vnútorné boje medzi ruskými kniežatami ( [[Moskva]], [[Nižnij Novgorod]], [[Rjazaň]], [[Vladimír]], ....) a nútili ich odvádzať vysoké dane. Rozhodol sa postupne podriadiť si niektoré ruské kniežatstvá a tak upevniť obranyschopnosť Ruska. Podriadil Vladimír a Suzdaľ. V roku 1367 vybudoval prvý kamenný [[moskovský kremeľKremeľ]]. V rokoch [[1368]] až [[1370]] odrazil útoky litovských vojsk. <br />

Jeho hlavným cieľom sa stal boj proti [[Zlatá horda|Zlatej horde]]. Využil vnútorné nepokoje v tomto tatárskom štáte a odmietol zaplatiť tatárskym poslom zvýšené dane. [[Tatári]] reagovali vojenskou výpravou. Prvýkrát sa stretol Dmitrij s tatárskymi vojskami 11. augusta pri rieke Voža. Dmitrij Tatárov porazil a ich vodca padol v boji.

Rozhodujúcim stretnutím s vojskami [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] bola [[bitka na Kulikovskom poli]] pri rieke [[Don]], ktorá sa odohrala 8. septembra [[1380]]. Tatársky vládca [[Mamaj]] sa rozhodol potrestať neposlušné knieža Dmitrija. Dmitrij obratnou politikou a taktikou dosiahol, aby sa [[Tatári nespojili s Litovcami a niektorými ruskými vojskami. Mamaj bol taktikou Dmitrija zaskočený a jeho vojská boli porazené. Sám vodca Tatárov Mamaj utiekol na [[Krym]], kde bol svojimi vojakmi zavraždený. Dmitrij , ktorý stál na čele svojich vojsk, bol v bitke ranený. Vyvrátil ale mýtus o neporaziteľnosti tatárskych vojsk a Zlatá horda začala postupne strácať silu a postavenie vo východnej Európe. Aj keď chán [[Totchamyš]] v roku 1382 pomocou zrady niektorých ruských kniežat Moskvu dobyl a vypienil, boj za samostatnosť ruských kniežatstiev a ich zjednotenie sa už zastaviť nedal.

PosPo lávnomslávnom ťažení proti Tatárom pokračoval Dmitrij v zjednocovaní Ruska. Za veľkolepé víťazstvo pri rieke Don v roku 1380 získal prívlastok Donský. V roku 1386 si podriadil aj [[Novgorod]]. mal 12 detí, z toho 8 synov a 4 dcéry. V jeho snahách o zjednocovanie ruských zemí pokračoval jeho syn Vasilij I. Dmitrijevič. Dmitrij Donskij je pochovaný v Archanielskom chráme v moskovskom Kremli. Už po jeho smrti silneli snahy v ruskej pravoslávnej cirkvi po jeho svätorečení. Stalo sa tak až oveľa neskôr v 20. storočí. Spolu s [[Alexander Nevský|Alexandrom Nevským]] je považovaný za obrancov [[Ruska]] a ruskej pravoslávnej viery, ale aj za veľké osobnosti ruskej vojenskej slávy. Odkazom oboch slávnych vojvodcov sa nadchýňali ruskí velitelia a vojaci v neskoších vojenských konfliktoch ( napoleonské vojny, vojny s Turkami, [[prvá svetová vojna]] a hlavne [[Veľká vlastenecká vojna]] ).