Verzia z 09:08, 9. august 2010 upraviť 78.98.146.146 (diskusia) →‎Sídlo ruských panovníkov . Ide hlavne o chrámy, ako napr. [[Archanjelský chrám]], [[Chrám Zvestovania (Blagoveščenskij sobor)]], [[Chrám uloženia rúcha Svätej Bohorodičky]], [[Zvonica Ivana Veľk ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:50, 29. august 2010 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d Robot automaticky nahradil text: (-{{rus\| +{{V jazyku\|rus\|); kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 16: \|ohrozenie = }} '''Moskovský kremeľ''' alebo '''Kremeľ''' ({{V jazyku\|rus\|кремль}}) je [[kremeľ (pevnosť)\|kremeľ]], stredoveká mestská [[pevnosť (stavba)\|pevnosť]] v [[Moskva\|Moskve]]. Vonkajšie steny moskovského Kremľa sú z pálených tehál, sú vysoké 5 až 17 metrov, dlhé vyše 2 km a posilnené 20 vežami. Vnútri sa nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly, napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia, „Blagoveščenskij sobor“ (chrám Zvestovania Panny Márie) a „Archangeľskij sobor“ (chrám Archanjela Michaela) s hrobkami cárov. Okrem týchto a ďalších kostolov sú v Kremli významné paláce, napríklad „Boľšoj Kremľovskij dvorec“, dokončený v roku [[1849]] a „Teriemskij dvorec“ so súkromnými komnatami cárov. V niekoľkých palácoch sú vystavené poklady ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí. Riadok 26: === Sídlo ruských panovníkov === [[~~Obrázok~~Súbor:Dormition (Kremlin).JPG\|thumb\|left\|Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)]] Prvé správy o kamenných stavbách v Kremli pochádzajú z prvej polovici [[14. storočie\|14. storočia]], potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z [[Kyjev~~\|Kyjeva~~]]a do Moskvy. V tomto období, na príkaz [[Ivan I. Kalita\|Ivana Kalitu]], začali vznikať v Kremli viaceré chrámy, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaní ruskí [[cár]]i, bol postavený [[Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor)]], po rusky Успенский собор, založený v roku [[1327]] a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v [[15. storočie\|15. storočí]]. Väčšina z týchto chrámov bola postavená v rusko-byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými [[kupola]]mi) z [[vápenec\|vápenca]]. Ide hlavne o chrámy, ako napr. [[Archanjelský chrám]], [[Chrám Zvestovania (Blagoveščenskij sobor)]], [[Chrám uloženia rúcha Svätej Bohorodičky]], [[Zvonica Ivana Veľkého]] a iné sakrálne stavby. Z vápenca bol tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády [[Dimitrij Donský\|Dmitrija Donského]] v rokoch [[1366]] - [[1368]]. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým [[Chán\|chána]] [[Toktamysh~~\|Toktamysha~~]]a. Po smrti Dmitrija jeho poručník, metropolita Alexis založil kláštor Zjavenia ([[Michal (anjel)\|archanjela Michaela]]) (Чудов монастырь) na konci 14. storočia. Dmitriovmu synovi [[Vasilij I. Dmitrijevič\|Vasilovi]] sa podarilo dojednať mier s Tatármi a mohol pokračovať vo výstavbe chrámov, príkladom bol chrám Zvestovania panny Marie (Благовещенский собор), na výstavbe sa podieľali [[Theofanes Grék]], [[Andrej Rublev]] alebo Prokor, z roku [[1405]]. === Veľké prestavby od 15. storočia === [[~~Obrázok~~Súbor:Kremlin Spasskaya Tower.jpg\|thumb\|Frolovská alebo Spaskaja (Vykupiteľova) veža]] [[Ivan III. (Moskovské kniežatstvo)\|Ivan III.]] si v roku [[1475]] po zjednotení Ruska uvedomil, že jeho sídlo, Kremeľ, nie je vhodné pre panovníka jeho rozmerov v takej podobe ako sa nachádzal. V tejto dobe vápencové obvodové múry boli v rozpadávajúcom stave a aj ďalšie budovy bolo treba opraviť. Ruský stavitelia, ktorých cár Ivan pozval, najprv dokázali opraviť múry, ale si nedokázali poradiť s projektom takého rozmeru, akým bola celková prestavba múrov alebo oprava chrámu Nanebovzatia, ich pokusy skončili iba zrútením niektorých chrámových stien. Keď Ivan zistil, že nemá dostatočne kvalifikovaných projektantov v Rusku, poslal pre architektov do [[Taliansko\|Talianska]]. [[~~Obrázok~~Súbor:Kremlenagrad.jpg\|thumb\|left\|Plán Kremľu okolo roku 1601]] V roku [[1475]] prišiel prvý talianski architekt [[Aristotele Fioravanti]], ktorého získal Ivan vďaka podpore metropolitu Filipa na rekonštrukcii chrámu Nanebovzatia. Na prianie Ivana bolo vzorom tejto stavby chrám Nanebovzatia vo [[Vladimír (Rusko)\|Vladimíre]]. Chrám je postavený v rusko-byzantskom slohu, podľa umiestnenej veľkej centrálnej zlatej kupole a štyroch menších umiestnených v rohoch ale Fioravanti zaniesol do stavebného postupu veľa inovačných prvkov. Vložil do základov mohutné dubové koly, použil železné klenbové spojovníky a pre stavbu kopule použil tehly namiesto kameňa.

Moskovský kremeľ: Rozdiel medzi revíziami