Sinice: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: no:Blågrønnbakterier; kozmetické zmeny |
d odkaz fix. |
||
Riadok 20:
'''Sinice''' (lat. ''Cyanophyta'' alebo ''Cyanophyceae'') alebo '''cyanobaktérie''' (lat. ''Cyanobacteria'') sú skupina [[baktérie|baktérií]] schopných produkovať [[kyslík]] prostredníctvom [[fotosyntéza|fotosyntézy]] podobne ako [[rastliny]]. Sú to [[Gramovo farbenie|gramnegatívne]], jednoduché, [[prokaryoty|prokaryotické]], [[fotoautotrofia|fototrofné]] organizmy. Slovenský názov tejto skupiny pochádza zo slova sinný, čiže [[modrá|modrý]]. Staršie sa označovali ako '''modrozelené [[riasy]]''' napriek ich prokaryotickej povahe, ktorá ich približuje viac k baktériám ako k rastlinám.
Telá siníc sú jednobunkové či vláknité, najčastejšie modrozeleno sfarbené a v mnohých ohľadoch typicky [[prokaryotická bunka|prokaryotické]]: obsahujú kruhovú molekulu [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], bakteriány typ [[ribozóm]]ov a chýbajú u nich zložitejšie [[endomembránový systém|membránové štruktúry]], ako [[Golgiho aparát]], [[endoplazmatické retikulum]] či [[mitochondrie]]. [[Fotosyntetický pigment|Fotosyntetické farbivá]] sa nachádzajú v špeciálnych útvaroch - [[tylakoid]]och, ktoré sú uložené voľne v [[protoplast]]e a nie sú zabudované do [[chloroplast]]ov, ako je to pri [[eukaryoty|eukarytotických]] fotosyntetizujúcich rastlinách. Akcesorické pigmanty sú uložené v 30 - 40 nm veľkých diskovitých až guľovitých telieskach [[fykobilizóm]]och, ktoré sú prichytené na tylakoidoch.<ref name="SAENR">Záhorovská, E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK, Bratislava, 232 s.</ref> K hlavným pigmentom účastniacich sa fotosyntézy patria [[chlorofyl]] a (niekedy tiež b, c, alebo d) a [[allofykocyanín]], [[fykocyanín]], [[fykoerytrín]] a ďalšie. Sinice sa [[rozmnožovanie|rozmnožujú]] [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], a to buď [[amitóza|bunkovým delením]] či [[fragmentácia|fragmentáciou]] vlákien.
Vyskytujú sa veľmi často vo [[voda|vodnom]] prostredí, ale aj v [[pôda|pôde]] a neraz aj v [[extrémofil|extrémnych]] podmienkach, ako sú [[púšť|púšte]] či polárne oblasti. Veľmi často vstupujú do [[symbióza|symbiotických vzťahov]]. Okrem [[endosymbióza|endosymbioticky]] vzniknutých [[plastid]]ov je možné sa stretnúť s mnohými prípadmi, kedy sinice pomáhajú svojmu partnerovi fixovať [[dusík]] či [[uhlík]].
Riadok 33:
=== Vnútorná stavba ===
Sinice ako prokaryotické organizmy nemajú väčšinu [[bunková organela|organel]] typických pre [[eukarya|eukaryotické organizmy]] ([[mitochondria|mitochondrie]], [[chloroplast]]y...). Nemajú ani pravé [[bunkové jadro|jadro]], ich [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] je spolu s [[ribozóm]]ami uložená v centrálnej časti bunky, v tzv. nukleoplazme. Ribozómy siníc sú menšie a ľahšie ako ribozómy prokaryotov. Nukleoplazmu obklopuje chromatoplazma, v ktorej sa nachádzajú tylakoidy. Na nich sú uložené [[fykobilizóm]]y, ktoré obsahujú [[fotosyntetické farbivo|fotosyntetické farbivá]]. Chlorofyl teda nie je uložený v chloroplastoch, ako u eukaryotických organizmov. V bunkách sa tiež nachádzajú plynové mechúriky, ktoré sa združujú do plynových [[vakuola|vakuol]] - ''aerotopov''.
Vnútro bunky je chránené prakticky štyrmi samostatnými obalmi: [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickou membránou]], bunkovou stenou, kapsulou a slizom. Bunková stena je tvorená [[peptidoglyká]]nom, ktorého vrstva je oveľa hrubšia ako u baktérií. Obaľuje ich slizová vrstva ''[[glykokalyx]]'', pod ktorou je stavebná zložka z mureínu.
| |||