Pásmo planétok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Zloženie: fix |
d Oprava citačných šablón, oprava úvodzoviek, štylistika, preklepy |
||
Riadok 1:
{{Dobrý článok}}
[[Súbor:InnerSolarSystem-sk.png|thumb|right|upright=2|Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami [[Mars]]u a [[Jupiter]]a.]]
'''Pásmo planétok''' je oblasť v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]], ktorá sa nachádza približne medzi [[Obežná dráha|obežnými dráhami]] [[Planéta|planét]] [[Mars]] a [[Jupiter]]. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies
Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]]. Všetky tieto telesá majú stredný [[priemer]] viac ako 400 [[Kilometer|km]], až na 1 Ceres, ktorý je jedinou [[Trpasličia planéta|trpasličou planétou]] v Pásme planétok, a jeho priemer je približne 950 km.<ref name="aldebaran">{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Krasinsky, G. A.; Pitjeva, E. V.; Vasilyev, M. V.; Yagudina, E. I.
| odkaz na autora =
| titul = Skrytá hmota v Pásme asteroidov
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2002Icar..158...98K
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = <!--júl 2002-->
| vydavateľ = www.sciencedirect.com
| jazyk = anglický
}}</ref><ref name="solar system research">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pitjeva
| meno = E. V.
| odkaz na autora =
| titul = High-Precision Ephemerides of Planets—EPM and Determination of Some Astronomical Constants
| url = http://iau-comm4.jpl.nasa.gov/EPM2004.pdf
| dátum vydania = 2005
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 10.1.2010
| vydavateľ = nasa.com
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref><ref name="Nasa small bodies">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Yeomans
| meno = Donald K.
| odkaz na autora =
| titul = Databáza malyćh telies
| url = http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb.cgi
| dátum vydania = 13. júl 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 10.1.2010
| vydavateľ = nasa.com
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice [[medziplanetárny prach|prachu]]. Asteroidy v tejto oblasti sú natoľko roztiahnuté, že mnohé nepilotované [[Vesmírna sonda|vesmírne sondy]] tadiaľ preleteli bez problémov. Napriek tomu občas nastávajú kolízie medzi väčšími asteroidmi, pričom sa môžu vytvoriť [[rodina planétok|rodiny planétok]], ktorých členovia majú rovnaké [[obežné charakteristiky]] a zloženie. Kolízie sú tiež zdrojom prachu, ktorý spôsobuje vznik [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Jednotlivé asteroidy vo vnútri Pásma planétok sú kategorizované podľa [[Spektrum|spektra]], pričom väčšina z nich spadá do troch základných skupín: [[Uhlík|uhlíkaté]] ([[Planétka typu C|C-typy]]), [[Kremičitan|kremičité]] ([[Planétka typu S|S-typy]]) a bohaté na [[kov]]y ([[Planétka typu M|M-typy]]).
Řádek 34 ⟶ 53:
Planetezimály vo vnútri oblasti, z ktorej vzniklo Pásmo planétok, boli príliš silne rušené gravitáciou Jupitera, aby sa z nich sformovali planéty. Namiesto toho pokračovali v obehu okolo Slnka s občasnými kolíziami. V oblastiach, kde bola priemerná rýchlosť kolízií príliš vysoká, sa planetezimály viac trhali ako vznikali, čo zamedzovalo vzniku planétam podobných telies. [[Dráhová rezonancia]] nastávala tam, kde obežná doba telesa sformovaného v Pásme planétok bola len zlomkom obežnej doby Jupitera, čím sa zmenila obežná dráha takéhoto telesa. Oblasť medzi Marsom a Jupiterom obsahuje množstvo takýchto dráhových rezonancií.
Počas skorej histórie slnečnej sústavy, sa asteroidy roztavili, čím sa umožnilo čiastočné alebo
=== Vývoj ===
Asteroidy hlavného pásma nie sú vzorkami prvotnej slnečnej sústavy. Od svojho sformovania prešli značným vývojom, ktorý zahŕňa vnútorné roztavenie (prvých niekoľko desiatok miliónov rokov), povrchové roztavenie kvôli nárazom zvonku, vesmírna [[erózia]] z radiácie a bombardovanie [[mikrometeorit]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Clark, B. E.; Hapke, B.; Pieters, C.; Britt, D.
| odkaz na autora =
| titul = Asteroid Space Weathering and Regolith Evolution
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2002aste.conf..585C
| dátum vydania = júl 2002
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 8. november 2007
| vydavateľ = University of Arizona
| miesto =
| jazyk = anglický
}}{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Gaffey
| meno = Michael J.
| odkaz na autora =
| titul = The Spectral and Physical Properties of Metal in Meteorite Assemblages: Implications for Asteroid Surface Materials
| url = http://observatory.space.edu/f3_research/f4_faculty%20research/gaffeyResumePDFs/1986/Gaffey%201986%20Spectra%20of%20Metal%20in%20Meteorites.pdf
| dátum vydania = 1996
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 8. november 2007
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Keil
| meno = K.
| odkaz na autora =
| titul = Thermal alteration of asteroids: evidence from meteorites
| url = http://www.ingentaconnect.com/content/els/00320633/2000/00000048/00000010/art00054
| dátum vydania = 2000
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 8. november 2007
| vydavateľ = Planetary and Space Science
| miesto =
| jazyk = anglický
}}{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Baragiola, R. A.; Duke, C. A.; Loeffler, M.; McFadden, L. A.; Sheffield, J.
| odkaz na autora =
| titul = Impact of ions and micrometeorites on mineral surfaces: Reflectance changes and production of atmospheric species in airless solar system bodies
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003EAEJA.....7709B
| dátum vydania = 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 8. november 2007
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Niektorí vedci pokladajú asteroidy za pozostatky planetezimál<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = From Dust to Planetesimals: Workshop at Ringberg Castle Germany
| url = http://www.mpia-hd.mpg.de/homes/fdtp/talks/index.html
| dátum vydania = 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 8. november 2007
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>, iní ich pokladajú za odlišné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kracher
| meno = A.
| odkaz na autora =
| titul = Asteroid 433 Eros and partially differentiated planetesimals: bulk depletion versus surface depletion of sulfur
| url = http://www.cosis.net/abstracts/EGU05/03788/EGU05-J-03788.pdf
| dátum vydania = 2005
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 8. november 2007
| vydavateľ = Ames Laboratory
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
Predpokladá sa, že dnešné Pásmo planétok obsahuje iba zlomok hmoty prvotného pásma. Počítačové simulácie ukazujú, že prvotné Pásmo asteroidov mohlo obsahovať hmotu zodpovedajúcu hmote [[Zem]]e. Hlavne kvôli gravitačným poruchám bola väčšina materiálu vyvrhnutá z tejto oblasti počas miliónov rokov formovania, pričom v pásme ostalo menej ako 0,1 % pôvodnej hmoty.
Planétky v dráhovej rezonancii 4:1 s Jupiterom, ktoré majú polomer dráhy 2,06 [[AU]] môžu byť považované za vnútornú hranicu Pásma planétok. Poruchy spôsobované Jupiterom posielajú telesá na nestále obežné dráhy. Väčšina telies sformovaných vo vnútri polomeru tejto medzery bola pritiahnutá Marsom, ktorý má [[veľká polos|veľkú polos]] 1,5 AU, alebo vyvrhnutá gravitačnými poruchami v skorej histórii slnečnej sústavy.<ref>{{
|
|
| odkaz na autora =
|
| meno2 = G.
|
| odkaz na autora2 =
| titul = The Small Bodies
| url = http://history.nasa.gov/SP-345/ch4.htm
| dátum vydania = 1976
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 12.4.2007
| vydavateľ = SP-345 Evolution of the Solar System; NASA
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Asteroidy [[Maďarská rodina (astronómia)|Maďarskej rodiny]] ležia bližšie k Slnku ako je dráhová rezonancia 4:1, ale pred poruchami sú chránené ich vysokou [[Inklinácia|inklináciou]] (sklonom dráhy k rovine [[ekliptika|ekliptiky]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spratt
| meno = Christopher E.
| odkaz na autora =
| titul = The Hungaria group of minor planets
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990JRASC..84..123S The Hungaria group of minor planets
| dátum vydania = apríl 1990
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Royal Astronomical Society of Canada, Journal (ISSN 0035-872X)
| strany = 123-131
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Keď sa Pásmo planétok prvýkrát sformovalo, teplota vo vzdialenosti 2,7 AU od Slnka vytvorila tzv. „''snežnú líniu''“ pod bodom [[kondenzácia vody|kondenzácie]] vody. Planetezimály za týmto bodom boli schopné kumulovať [[ľad]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
|
| autor = Lecar, M.; Podolak, M.; Sasselov, D.; Chiang, E. | odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Infrared cirrus - New components of the extended infrared emission
| periodikum = The Astrophysical Journal
| odkaz na periodikum =
| rok = 2006
| mesiac =
| ročník = 640
|
|
| doi = 10.1086/500287
| url = http://www.journals.uchicago.edu/cgi-bin/resolve?id=doi:10.1086/500287
| dátum prístupu = 11.4.2007
| issn =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
|
|
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Main-Belt Comets May Have Been Source Of Earths Water
| periodikum = Space Daily
| odkaz na periodikum =
| dátum = 23. marec 2006
| dátum prístupu = 27.10.2007
| rok =
| mesiac =
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://www.spacedaily.com/reports/Main_Belt_Comets_May_Have_Been_Source_Of_Earths_Water.html
| issn =
}}</ref> V roku [[2006]] bolo zverejnený objav populácie [[Kométa|komét]] za „snežnou líniou“, ktoré môžu byť zdrojom vody pozemských [[oceán]]ov. Podľa niektorých modelov v dobách [[vznik a vývoj Zeme|formovania Zeme]] nemala Zem dostatočné množstvo [[vodná para|vody v plynnom skupenstve]] na to, aby sa z nej vytvorili oceány. To si vyžadovalo vonkajší zdroj, akým môže byť bombardovanie kométami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Lakdawalla
| meno = Emily
| odkaz na autora =
| titul = Discovery of a Whole New Type of Comet
| url = http://www.planetary.org/blog/article/00000551/
| dátum vydania = 28. apríl 2006
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = The Planetary Society
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
== Charakteristika ==
[[Súbor:951 Gaspra.jpg|thumb|right|upright=1.5|Planétka [[951 Gaspra]], úplne prvá planétka vyfotografovaná [[Vesmírna sonda|vesmírnou sondou]]. Obrázok od sondy [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] z roku [[1991]] v nepravých farbách.]]
Napriek populárnej predstave je Pásmo planétok tvorené väčšinou prázdnym
|
|
|
| titul =
| url = http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb_query.cgi
| dátum vydania = 26. apríl 2007
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = NASA JPL
| miesto =
| jazyk = anglický
}} — search for asteroids in the main belt regions with a diameter >100.</ref> [[Infračervené žiarenie|Infračervené]] pozorovanie naznačuje, že Pásmo planétok má od 700 000 do 1,7 milióna asteroidov s priemerom 1 km a viac.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Tedesco
|
|
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Desert
| meno2 = F.-X.
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| spoluautori =
| titul = The Infrared Space Observatory Deep Asteroid Search
| periodikum = The Astronomical Journal
| odkaz na periodikum =
| dátum = 2002
| dátum prístupu = 14.9.2008
| rok =
| mesiac =
| ročník = 123
| číslo = 4
| strany = 2070–2082
| url = http://www.iop.org/EJ/article/1538-3881/123/4/2070/201426.html
| issn =
| doi = 10.1086/339482
}}</ref> [[Zdanlivá hviezdna veľkosť]] väčšiny známych asteroidov je 11-19 s [[medián]]om okolo 16.<ref name="mpc" />
Celková hmota Pásma planétok je vypočítaná na 3,0×10<sup>21</sup> až 3.6×10<sup>21</sup> [[Kilogram|kg]], čo je približne 4 % hmoty [[Mesiac]]a.<ref name=Krasinskyetal2002>{{Citácia periodika
| priezvisko = Krasinsky
| meno = Georgij A. Krasinsky
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori = Elena V. Pitjeva; Vasilyev, M. V.; Yagudina, E. I.
| titul = Hidden Mass in the Asteroid Belt
| periodikum = Icarus
| odkaz na periodikum =
| rok = 2002
| mesiac = júl
| ročník = 158
| číslo = 1
| strany = 98–105
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2002Icar..158...98K
| issn =
| doi=10.1006/icar.2002.6837
}}</ref><ref name=Pitjeva2005>{{Citácia periodika
| priezvisko = Pitjeva
| meno = E. V.
| autor =
| odkaz na autora = Elena V. Pitjeva
| spoluautori =
| titul = High-Precision Ephemerides of Planets—EPM and Determination of Some Astronomical Constants
| periodikum = Solar System Research
| odkaz na periodikum =
| rok = 2005
| mesiac =
| ročník = 39
| číslo = 3
| strany = 176
| url = http://iau-comm4.jpl.nasa.gov/EPM2004.pdf
| issn =
| doi= 10.1007/s11208-005-0033-2
}}</ref> Štyri najväčšie objekty [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]] tvoria viac ako polovicu celkovej hmotnosti Pásma asteroidov, pričom takmer jednu tretinu tvorí Ceres sám.<ref name=halfmass>For recent estimates of the masses of [[Ceres (dwarf planet)|Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] and [[10 Hygiea]], see the references in the infoboxes of their respective articles.</ref> Obežná vzdialenosť Ceresu 2,8 AU je rovnaká, ako obežná vzdialenosť [[Ťažisko (fyzika)|ťažiska]] Pásma planétok.<ref name="mnras244">{{Citácia periodika
| priezvisko = McBride
| meno = N.
| autor =
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Hughes
| meno2 = D. W.
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| spoluautori =
| titul = The spatial density of asteroids and its variation with asteroidal mass
| periodikum = Monthly Notices of the Royal Astronomical Society
| odkaz na periodikum =
| rok = 1990
| mesiac =
| ročník = 244
| číslo =
| strany = 513–520
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990MNRAS.244..513M
| issn =
| dátum prístupu = 19.4.2007
}}</ref>
=== Zloženie ===
Dnešné Pásmo planétok pozostáva prevažne z troch hlavných skupín asteroidov: [[Uhlík|uhlíkaté]] ([[Planétka typu C|C-typy]]), [[Kremičitan|kremičité]] ([[Planétka typu S|S-typy]]) a bohaté na kovy ([[Planétka typu M|M-typy]]).
Uhlíkaté asteroidy, ako napovedá názov, sú bohaté na uhlík a prevažujú vo vonkajších oblastiach pásma.<ref name="ApJ133">{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Wiegert, P.; Balam, D.; Moss, A.; Veillet, C.; Connors, M.; Shelton, I.
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Evidence for a Color Dependence in the Size Distribution of Main-Belt Asteroids
| periodikum = The Astronomical Journal
| odkaz na periodikum =
| rok = 2007
| mesiac =
| ročník = 133
| číslo = 4
| strany = 1609–1614
| url = http://www.iop.org/EJ/abstract/1538-3881/133/4/1609/
| issn =
| dátum prístupu = 6.9.2008
}}</ref> V tejto skupine sa nachádza približne 75 % viditeľných asteroidov. Sú viac [[červená|červené]] ako ostatné asteroidy a majú veľmi nízke [[albedo]]. Ich povrchové zloženie je podobné ako pri uhlíkato-chondritových [[meteorit]]och. Chemicky je ich [[spektrum]] podobné [[protoplanetárny disk|protoplanetárnemu disku]], z ktorého sa formovala slnečná sústava, s absenciou ľahkých a prchavých [[chemický prvok|prvkov]].
S-typy alebo kremičité asteroidy sa častejšie nachádzajú smerom k vnútorným oblastiam pásma, vo vnútri hranice 2,5 AU od Slnka.<ref name="ApJ133" /><ref>{{
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = New News and the Competing Views of Asteroid Belt Geology
| periodikum = Lunar and Planetary Science
| odkaz na periodikum =
| rok = 1996
| mesiac =
| ročník = 27
| číslo =
| strany = 225–226
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1996LPI....27..225C
| issn =
| dátum prístupu = 2007-03-27
}}</ref> Spektrum ich povrchu prezrádza prítomnosť kremičitanov a nejakého [[kov]]u, ale bez významného obsahu uhlíka. Toto naznačuje, že ich prvotné zloženie bolo významne zmenené, pravdepodobne cez [[tavenie]]. Majú relatívne vysoké albedo a tvoria približne 17 % celkovej populácie asteroidov Pásma planétok.
M-typy (bohaté na kovy) tvoria približne 10 % celkovej populácie asteroidov. Ich spektrum pripomína železo-niklové spektrum. Predpokladá sa, že niektoré vznikli z kovových jadier telies zničených pri kolízii. Nachádza sa tu však aj silikátová zložka, ktorá vytvára podobný vzhľad. Napríklad zloženie veľkého asteroidu typu M [[22 Kalliope]] sa nejaví ako kovové.<ref>{{
| priezvisko = Margot
| meno = J. L.
|
| odkaz na autora =
|
|
|
| odkaz na autora2 =
| spoluautori =
| titul = A Low-Density M-type Asteroid in the Main Belt
| periodikum = Science
| odkaz na periodikum =
| rok = 2003
| mesiac =
| ročník = 300
| číslo = 5627
| strany = 1939–1942
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003Sci...300.1939M
| issn =
| dátum prístupu = 2007-04-10
| doi = 10.1126/science.1085844
| pmid = 12817147
}}</ref> Nie je úplne jasné, či sú všetky M-typy zložením rovnaké, alebo či je tu niekoľko podskupín, ktoré sa nedajú zaradiť ani do C- a S-typov.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = Mueller, M.; Harris, A. W.; Delbo, M.; MIRSI Team
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = 21 Lutetia and other M-types: Their sizes, albedos, and thermal properties from new IRTF measurements
| periodikum = Bulletin of the American Astronomical Society
| odkaz na periodikum =
| rok = 2005
| mesiac =
| ročník = 37
| číslo =
| strany = 627
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2005DPS....37.0702M
| issn =
| dátum prístupu = 2007-07-23
}}</ref>
Záhadou Pásma planétok sú relatívne vzácne [[Planétka typu V|V-typy]] alebo [[bazalt]]ické asteroidy.<ref name=Duffard>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Duffard
| meno = R.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Roig
| meno2 = F.
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| titul = Two new basaltic asteroids in the Outer Main Belt
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2007arXiv0704.0230D
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-14
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Teórie formovania asteroidov predpokladajú, že objekty veľkosti 4 Vesta alebo väčšie pozostávajú z [[Planetárna kôra|kôry]] a plášťa, ktoré sa skladajú prevažne z bazaltických hornín. Toto vyplýva z faktu, že viac ako polovica asteroidov je zložená z bazaltu ([[Skupina živca|živcov]]) alebo [[olivín]]u. Pozorovania ale zistili, že 99 % predpokladaného bazaltického materiálu chýba.<ref name=olivine>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Ker Than
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Strange Asteroids Baffle Scientists
| url = http://www.space.com/scienceastronomy/070821_basalt_asteroid.html
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-14
| vydavateľ = space.com
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Do roku [[2001]] sa verilo, že väčšina bazaltických telies objavených vo vnútri Pásma planétok pochádza z Vesty (odtiaľ je odvodené aj písmeno „V“ vo V-typoch). Avšak objav asteroidu [[1459 Magnya]] odhalil mierne rozdiely chemického zloženia, čo naznačuje odlišný pôvod.<ref name=olivine /> Táto hypotéza bola posilnená ďalším objavom dvoch asteroidov [[7472 Kumakiri]] a [[(10537) 1991 RY16]] v roku [[2007]] s rozdielnym bazaltickým zložením, ktoré nemôže pochádzať od Vesty. Tieto dva asteroidy sú jediné V-typy objavené vo vnútornom Pásme planétok.<ref name=Duffard />
[[Teplota]] Pásma asteroidov sa mení v závislosti od vzdialenosti od Slnka. Pre prachové častice vo vnútri pásma je typické teplotné rozhranie od −73 [[stupeň Celzia|°C]] (200 [[Kelvin|K]]) na 2,2 [[AU]] nadol až po −108 °C (165 K) vo vzdialenosti 3,2 AU.<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Low, F. J. ''et al.''
| odkaz na autora =
|
| titul = Infrared cirrus - New components of the extended infrared emission
| periodikum = Astrophysical Journal, Part 2 – Letters to the Editor
| odkaz na periodikum =
| rok = 1984
| mesiac =
| ročník = 278
| číslo =
| strany = L19–L22
| url = http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/bib_query?1984ApJ...278L..19L
| issn =
| doi=10.1086/184213
| dátum prístupu = 2007-04-11
}}</ref> Kvôli [[rotácia|rotácii]] sa môže povrchová teplota asteroidov podstatne meniť, čo závisí od toho či je daná oblasť vystavená Slnku alebo hviezdnemu pozadiu.
=== Kométy Pásma planétok ===
Řádek 179 ⟶ 448:
{{hlavný článok|Kométy Pásma planétok}}
Niekoľko na prvý pohľad obyčajných objektov vo vonkajšej oblasti pásma vykazuje [[Kométa|kométarnu]] aktivitu. Pretože ich obežná dráha sa nepodobá dráham klasických komét, predpokladá sa, že mnohé z asteroidov pásma môžu mať ľadové zloženie s občasným roztápaním sa pri malých zrážkach. Kométy Pásma planétok môžu byť hlavným zdrojom vody pozemských [[oceán]]ov, pretože [[deutérium|deutério]]-[[vodík]]ové percento klasických komét je príliš nízke na to, aby mohli byť ich hlavným zdrojom.<ref>
| titul = Interview s profesorom Davido Jewittom
| url = http://www.youtube.com/watch?v=B1W4NTmI5Bk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> [[Astronóm]]ovia túto skupinu telies zatiaľ neoficiálne nazývajú „kométy hlavného pásu“.<ref>{{citácia periodika
| meno = Jana
| priezvisko = Pittichová
Řádek 188 ⟶ 469:
| číslo = 5
| strany= 30
| issn=
}}</ref> === Obežná dráha a rotácia ===
Väčšina asteroidov Pásma planétok má obežnú [[Excentricita|excentricitu]] menšiu ako 0,4 a [[Inklinácia|inklináciu]] menšiu ako 30°. Rozdelenie [[Obežná dráha|obežných dráh]] asteroidov dosahuje maximum s excentricitou približne 0,07 a inklináciou pod 4°.<ref name="mpc">{{
|
|
| odkaz na autora =
| titul = Distribution of the Minor Planets
| url = http://cfa-www.harvard.edu/iau/lists/MPDistribution.html
| dátum vydania = 3. apríl 2007
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = Minor Planets Center
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Zatiaľ čo klasické asteroidy majú relatívne [[kruh]]ovú obežnú dráhu a ležia v blízkosti roviny ekliptiky, niektoré obežné dráhy môžu byť vysoko excentrické alebo sa môžu nachádzať mimo roviny ekliptiky.
Názov ''hlavný pás'' sa niekedy používa na ohraničenie ''hlavnej'' oblasti s vysokou koncentráciou telies. Táto oblasť sa nachádza medzi Kirkwoodovymi medzerami s rezonanciami 4:1 a 2:1, vo vzdialenosti 2,6 až 3,27 [[AU]] od Slnka. Excentricity dráh v hlavnej oblasti majú hodnoty menej ako 0,33 a inklinácie menej ako 20°. Táto
Merania doby rotácie veľkých asteroidov v Pásme planétok zistili, že tu existuje dolná hranica. Žiaden asteroid s priemerom väčším ako 100 [[Meter|m]] nemá periódu otáčania menšiu ako 2,2 hodiny. Pre asteroidy otáčajúce sa rýchlejšie, ako je približné táto hranica platí, že [[odstredivá sila]] na povrchu je väčšia ako [[gravitácia]], takže každý voľný materiál bude odhodený do priestoru. Avšak pevné objekty môžu byť schopné ešte rýchlejšieho otáčania. Z toho vyplýva, že väčšina asteroidov s priemerom väčším ako 100 m sú hromady suti vytvorené akumuláciou úlomkov a odpadu po zrážkach medzi asteroidmi.<ref>{{
|
|
|
| titul = The mysteries of the asteroid rotation day
| url = http://spaceguard.iasf-roma.inaf.it/tumblingstone/issues/current/eng/ast-day.htm
| dátum vydania = 20. máj 2004
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = The Spaceguard Foundation
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
Řádek 216 ⟶ 506:
{{hlavný článok|Kirkwoodova medzera}}
[[Súbor:Kirkwood Gaps.svg|thumb|right|upright=1.5|Tento graf znázorňuje rozmiestnenie asteroidov v hlavnej oblasti Pásma planétok. Šípky ukazujú Kirkwoodove medzery, kde dráhové rezonancie s [[Jupiter]]om destabilizujú obežné dráhy.]]
[[Veľká polos]] asteroidov slúži na popísanie rozmerov obežnej dráhy okolo Slnka a jej hodnoty určujú [[Doba obehu|dobu obehu]]. V roku [[1866]] [[Daniel Kirkwood]] zverejnil objav medzier v určitých vzdialenostiach obežných dráh asteoridov od Slnka. Nachádzajú sa v miestach, kde doba obehu asteroidov okolo Slnka je celočíselným [[zlomok|zlomkom]] obežnej doby Jupitera. Podľa Kirkwooda gravitačné poruchy planét viedli k vyčisteniu týchto regiónov od asteroidov.<ref>{{
|
|
|
| odkaz na autora =
|
| titul = The American Kepler
| periodikum = The Americal Scientist
| odkaz na periodikum =
| rok = 1999
| mesiac =
| ročník = 87
| číslo = 5
| strany = 398
| url = http://www.americanscientist.org/template/AssetDetail/assetid/26603
| issn =
| dátum prístupu = 2007-02-04
}}</ref>
Ak stredná doba obehu asteroidu je celočíselným [[zlomok|zlomkom]] obežnej doby Jupitera, vzniká dráhová rezonancia s [[Plynový obor|plynovým obrom]], ktorá je schopná zmeniť [[elementy dráhy]] asteroidu. Asteroidy, ktoré sa dostanú na obežnú dráhu v medzere,<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Liou, Jer-Chyi; Malhotra, Renu
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Depletion of the Outer Asteroid Belt
| periodikum = Science
| odkaz na periodikum =
| rok = 1997
| mesiac =
| ročník = 275
| číslo = 5298
| strany = 375–377
| url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/275/5298/375
| issn =
| doi = 10.1126/science.275.5298.375
| pmid = 8994031
| dátum prístupu = 2007-08-01
}}</ref> sú postupne vtláčané do iných obežných dráh s väčšou alebo menšou polosou obehu.
Hlavné medzery sa nachádzajú na 3:1, 5:2, 7:3 a 2:1 rezonancii s Jupiterom. Napríklad asteroid v 3:1 Kirkwoodovej medzere by počas jedného obehu Jupitera okolo Slnka obehol okolo Slnka presne trikrát. Slabšie rezonancie nastávajú na polosiach s menším počtom asteroidov v okolí, ako je 8:3 rezonancia pre asteroidy s polosou 2,71 [[AU]].<ref name="iau160">{{
|
|
| odkaz na autora =
| titul = Kirkwood Gaps and Resonant Groups
|
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1994IAUS..160..175F
|
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-03-28
| vydavateľ = Kluwer Academic Publishers
| lokácia = Belgirate, Taliansko
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Hlavná populácia asteroidov Pásma planétok je niekedy rozdelená do troch zón, čoho základom sú hlavné Kirkwoodove medzery. '''Zóna I''' leží medzi
|
| meno = Jozef
| autor =
| odkaz na autora =
|
| titul = Mass distribution in the asteroid belt
| periodikum = Earth, Moon, and Planets
| odkaz na periodikum =
| rok = 1992
| mesiac =
| ročník = 56
| číslo = 1
| strany = 47–52
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992EM&P...56...47K
| issn =
| doi=10.1007/BF00054599
| dátum prístupu = 2007-04-12
}}</ref>
Pásmo planétok môže byť rozdelené aj na vnútorný a vonkajší pás, pričom vnútorný pás sa sformoval z asteroidov obiehajúcich bližšie k Marsu na
== Kolízie ==
[[Súbor:Zodiacal.jpg|thumb|right|upright=1.5|Zodiakálne svetlo, ktoré vzniká aj z častíc prachu vytvorených pri kolíziách asteroidov.]]
V Pásme planétok kvôli väčšej hustote telies dochádza častejšie ku kolíziám asteroidov, ako v iných oblastiach slnečnej sústavy. Napriek tomu sú veľmi zriedkavé. Zrážky medzi telesami pásma so stredným polomerom 10 [[Kilometer|km]] sa vyskytujú približne raz za 10 miliónov rokov.<ref name="backman_report">{{
|
|
| odkaz na autora =
| titul = Fluctuations in the General Zodiacal Cloud Density
| url = http://astrobiology.arc.nasa.gov/workshops/zodiac/backman/backman_toc.html
| dátum vydania = 6. marec 1998
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = NASA Ames Research Center
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Kolízia môže roztrhať asteroid na viac menších kusov (čo môže viesť k vytvoreniu novej [[Rodina planétok|rodiny planétok]]). Pri relatívne malých rýchlostiach môže kolízia naopak spojiť dve telesá, z ktorých sa vytvorí jeden väčší asteroid. Po viac ako 4 miliardách rokov takýchto procesov sa členovia Pásma asteroidov len veľmi málo podobajú pôvodným telesám.
Pásmo planétok tiež obsahuje veľké množstvo častíc veľkosti [[medziplanetárny prach|prachu]]. Tento materiál z časti vzniká pri kolíziách medzi asteroidmi a pri dopade [[miktometeorit]]ov na asteroidy. Vzhľadom na [[Poyntingov-Robertsonov efekt]], tlak [[Slnečná radiácia|slnečnej radiácie]] spôsobuje [[špirála|špirálové]] stáčanie tohto prachu smerom k Slnku.<ref name="apj392">{{
|
|
| autor =
| odkaz na autora =
|
| titul = Zodiacal emission. III - Dust near the asteroid belt
| periodikum = Astrophysical Journal
| odkaz na periodikum =
| rok = 1992
| mesiac =
|
| číslo = 1
| strany = 289–299
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992ApJ...392..289R
| issn =
| doi = 10.1086/171428
| dátum prístupu = 2007-04-04
}}</ref>
Kombinácia prachu asteroidov, podobne ako aj vyvrhnutý materiál komét, je zdrojom [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Toto ružovkasté svetlo sa dá pozorovať v noci zo smeru Slnka v rovine ekliptiky. Častice, ktoré vytvárajú viditeľné zodiakálne svetlo, majú veľkosť v priemere približne 40 μm. životnosť týchto častíc je približne 700 000 rokov. Pre zachovanie množstva častíc musia vznikať nové vo vnútri Pásma planétok.<ref name="apj392" />
=== Meteority ===
[[Súbor:Ceres optimized.jpg|thumb|right|upright=1.5|[[Trpasličia planéta]] 1 Ceres]]
Z niektorých častí odpadu z kolízií môžu vzniknúť [[meteorit]]y, ktoré vstúpia do [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]].<ref>{{
|
|
|
| titul = Mysterious meteorite dust mismatch solved
| url = http://abc.net.au/science/news/stories/s843594.htm
| dátum vydania = 1. máj 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-04-04
| vydavateľ = ABC Science
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Predpokladá sa, že viac ako 99,8 % z 30 000 meteoritov nájdených na Zemi pochádza z Pásma planétok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Meteors and Meteorites
| url = http://64.233.183.104/search?q=cache:KaispJ9RSuIJ:www.nasa.gov/pdf/145945main_Meteors.Meteorites.Lithograph.pdf+%22percent+of+meteorites%22+asteroid&hl=en&ct=clnk&cd=1&gl=uk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-17
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Výskumom spojeného americko-českého tímu zo [[September|septembra]] [[2007]] sa zistilo, že kolízia veľkého telesa s asteroidom [[298 Baptistina]] poslala do vnútornej slnečnej sústavy množstvo malých úlomkov. Predpokladá sa, že dopadmi týchto úlomkov vznikli [[kráter]]y [[Tycho (kráter)|Tycho]] na [[Mesiac]]i a [[Chicxulub (kráter)|Chicxulub]] v [[Mexiko|Mexiku]], ktorý je pozostatkom obrovskej zrážky, o ktorej sa predpokladá, že spôsobila [[Vymieranie na konci kriedy|vyhynutie dinosaurov]] pred 65 miliónmi rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Breakup event in the main asteroid belt likely caused dinosaur extinction 65 million years ago
| url = http://www.physorg.com/news108218928.html
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-14
| vydavateľ = Southwest Research Institute
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
== Najväčšie asteroidy ==
Aj napriek tomu, že ich poloha v Pásme asteroidov ich vylučuje zo skupiny [[Planéta|planét]], štyri najväčšie objekty [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]] sa nachádzajú na okraji [[Hydrostatická rovnováha|hydrostatickej rovnováhy]], ktorá je hranicou medzi telesami a planétami. Ich charakteristiky sú veľmi podobné [[terestrická planéta|terestrickým planétam]], ale aj kamenným asteroidom.
1 Ceres je jediný objekt v Pásme planétok s dostatočne veľkou gravitáciou na to, aby ho vymodelovala do [[guľa]]tého tvaru. Preto je podľa rozhodnutia [[IAU]] z roku [[2006]] o definícii planéty dnes zaraďovaný medzi [[Trpasličia planéta|trpasličie planéty]].<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = The Final IAU Resolution on the Definition of "Planet" Ready for Voting
| url = http://www.iau2006.org/mirror/www.iau.org/iau0602/index.html
| dátum vydania = 24. august 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-03-02
| vydavateľ = IAU
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Tri ďalšie veľké objekty budú v budúcnosti možno tiež preklasifikované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = IAU draft resolution
| url = http://www.iau.org/iau0601.424.0.html
| dátum vydania = 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-20
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref><ref name=dwarf>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = IAU 2006 General Assembly: Result of the IAU Resolution votes
| url = http://www.iau2006.org/mirror/www.iau.org/iau0603/index.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-03-29
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> <!--
Ceres má oveľa väčšiu zdanlivú hviezdnu veľkosť ako ostatné, približne 3,32.<ref>{{cite journal
| author=Parker, J. W.; Stern, S. A.; Thomas, P. C.; Festou, M. C.; Merline, W. J.; Young, E. F.; Binzel, R. P.; Lebofsky, L. A.
| title=Analysis of the First Disk-resolved Images of Ceres from Ultraviolet Observations with the Hubble Space Telescope
Řádek 321 ⟶ 715:
| accessdate=2008-09-06 | doi = 10.1086/338093
}}</ref> Dôvodom tohto môže byť povrchová pokrývka [[ľad]]u.<ref name=planetary>{{cite web|title=Asteroid 1 Ceres|work=The Planetary Society|url=http://www.planetary.org/explore/topics/asteroids_and_comets/ceres.html
|accessdate=2007-10-20}}</ref>
--> Podobne ako planéty je Ceres rozdelený, obsahuje [[Planetárna kôra|kôru]], [[planetárny plášť|plášť]] a [[Jadro planéty|jadro]]. Vesta je podobne rozdelená, avšak vznikla vo vnútri „snežnej línie“, čo znamená, že neobsahuje žiadnu vodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Key Stages in the Evolution of the Asteroid Vesta
| url = http://hubblesite.org/newscenter/newsdesk/archive/releases/1995/20/image/c
| dátum vydania = 1995
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-20
| vydavateľ = Hubble Space Telescope news release
| miesto =
| jazyk = anglický
}}{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CT Russel et al.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dawn mission and operations
| url = http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=414750
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-20
| vydavateľ = NASA/JPL
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Skladá sa hlavne z [[čadič]]ových minerálov ako je [[olivín]]. Pallas je nezvyčajný, pretože podobne ako planéta [[Urán (planéta)|Urán]], rotuje na strane, jedným [[Pól (vesmírne teleso)|pólom]] otočeným k Slnku a druhým smerom von zo slnečnej sústavy.<ref name="Torppa1996">{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = J. Torppa ''et al.''
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Shapes and rotational properties of thirty asteroids from photometric data
| periodikum = Icarus
| odkaz na periodikum =
| rok = 1996
| mesiac =
| ročník = 164
| číslo = 2
| strany = 346–383
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003Icar..164..346T
| issn =
| doi=10.1016/S0019-1035(03)00146-5
| dátum prístupu = 2007-03-15
}}</ref> Zložený je prevažne z [[uhlík]]a a [[kremík]]a (podobne ako Ceres).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Larson
| meno = H. P.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Feierberg
| meno2 = M. A.
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Lebofsky
| meno3 = L. A.
| autor3 =
| odkaz na autora3 =
| titul = The composition of asteroid 2 Pallas and its relation to primitive meteorites
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1983Icar...56..398L
| dátum vydania = 1983
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-20
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref> Hygiea je uhlíkatý asteroid, ale na rozdiel od ostatných veľkých asteroidov leží relatívne blízko k rovine ekliptiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = M. A. Barucci et al.
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = 10 Hygiea: ISO Infrared Observations
| url = http://www.lesia.obspm.fr/~crovisier/biblio/preprint/bar02_icarus.pdf
| dátum vydania = 2002
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-21
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ceres the Planet
| url = http://www.orbitsimulator.com/gravity/articles/ceres.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-10-20
| vydavateľ = orbitsimulator.com
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
== Rodiny a skupiny ==
Řádek 340 ⟶ 811:
{{hlavný článok|Rodina planétok}}
V roku [[1918]] japonský [[astronóm]] [[Kiyotsugu Hirayama]] zistil, že obežné dráhy niektorých asteroidov majú podobné vlastnosti, čo z nich vytvára rodiny a skupiny.<ref>{{
|
| meno = David W.
|
| titul = Finding Asteroids In Space
| url = http://www.open2.net/sciencetechnologynature/planetsbeyond/asteroids/finding.html
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2007-04-20
| vydavateľ = BBC
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
Približne jedna tretina všetkých asteroidov Pásma planétok je členom niektorej rodiny planétok. Tieto podobné obežné vlastnosti, ako sú stredná polos, [[excentricita]], obežná [[inklinácia]] ako aj spektrálne vlastnosti, naznačujú, že vznikli z pôvodne jedného telesa, ktoré sa rozpadlo pri zrážke. Existuje 20-30 zoskupení, kde sa takmer určite jedná o rodiny. Rodiny planétok môžu byť potvrdené až vtedy, keď sú určené ich rovnaké črty.<ref>{{
| priezvisko = Lemaitre
| meno = Anne
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Cambridge University Press
| miesto = Belehrad, Srbsko a Čierna Hora
| rok = 31. august - 4. september 2004
| isbn =
| kapitola = Asteroid family classification from very large catalogues
| strany = 135–144
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2005dpps.conf..135L
| jazyk =
}}</ref> Menšie zoskupenia asteroidov sa nazývajú skupiny alebo kopy.
Niektoré z najväčších rodín v Pásme planétok (postupne podľa zväčšujúcej sa hlavnej polosi) sú [[rodina Flora]], [[rodina Eunoma]], [[rodina Koronis]], [[rodina Eos]] a [[rodina Themis]]. Rodina Flora, jedna z najväčších, s viac ako 800 známymi členmi sa mohla sformovať pri zrážke menej ako pred 1 miliardou rokov.<ref>{{
|
|
|
| titul = Tiny Traces of a Big Asteroid Breakup
| url = http://www.psrd.hawaii.edu/Mar04/fossilMeteorites.html
| dátum vydania = 9. marec 2004
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = Planetary Science Research Discoveries
|
| jazyk = anglický
}}</ref> Najväčším asteroidom, ktorý je skutočným členom rodiny je [[4 Vesta]]. [[1 Ceres]] je iba votrelcom v [[Rodina Gefion|rodine Gefion]]. [[Rodina Vesta]] vznikla pri zrážke, po ktorej ostal na 4 Veste veľký kráter. [[HED meteorit]]y môžu mať tiež pôvod v tejto kolízii.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Drake
|
|
|
| spoluautori =
| titul = The eucrite/Vesta story
| periodikum = Meteoritics & Planetary Science
| odkaz na periodikum =
| rok = 2001
| mesiac =
| ročník = 36
| číslo = 4
| strany = 501–513
| url = http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=2001M%26PS...36..501D
| issn =
| dátum prístupu = 2007-02-04
}}</ref>
V Pásme planétok boli objavené tri hlavné skupiny prachu. Majú podobné sklony dráh ako rodiny Eos, Koronis a Themis a pravdepodobne sú spojené s týmito rodinami.<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Love, S. G.; Brownlee, D. E.
| odkaz na autora =
|
| titul = The [[IRAS]] dust band contribution to the interplanetary dust complex - Evidence seen at 60 and 100 microns
| periodikum = Astronomical Journal
| odkaz na periodikum =
| rok = 1992
| mesiac =
| ročník = 104
| číslo = 6
| strany = 2236–2242
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992AJ....104.2236L
| issn =
| doi = 10.1086/116399
| dátum prístupu = 2007-04-11
}}</ref>
=== Okraj ===
Okraj vnútornej hrany Pásma asteroidov (medzi 1,78 a 2,0 AU, so strednou polosou 1,9 AU) tvorí [[Maďarská rodina (astronómia)|Maďarská rodina]] planétok. Sú pomenované po hlavnom členovi [[434 Hungaria]] a táto rodina obsahuje najmenej 52 pomenovaných členov. Maďarská rodina je od zvyšku Pásma asteroidov oddelená Kirkwoodovou medzerou s rezonanciou 4:1 a obežné dráhy týchto asteroidov majú vysokú inklináciu. Niektorí členovia patria medzi [[Mars križujúce asteroidy]] a gravitačné poruchy vytvárané Marsom sú pravdepodobne dôvodom zmenšovania tejto rodiny.<ref>{{
|
|
| autor =
| odkaz na autora =
|
| titul = The Hungaria group of minor planets
| periodikum = Journal of the Royal Astronomical Society of Canada
| odkaz na periodikum =
| rok = 1990
| mesiac =
| ročník = 84
| číslo = 2
| strany = 123–131
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990JRASC..84..123S
| issn =
| dátum prístupu = 2007-02-04
}}</ref>
Ďalšou skupinou Pásma planétok s vysokou inklináciou je [[rodina Phocaea]], ktorá sa skladá prevažne z [[Planétka typu S|S-typov]] asteroidov, zatiaľ čo susediaca Maďarská rodina obsahuje aj nejaké [[Planétka typu E|E-typy]].<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Carvano, J. M.; Lazzaro, D.; Mothé-Diniz, T.; Angeli, C. A.; Florczak, M.
| odkaz na autora =
|
| titul = Spectroscopic Survey of the Hungaria and Phocaea Dynamical Groups
| periodikum = Icarus
| odkaz na periodikum =
| rok = 2001
| mesiac =
| ročník = 149
| číslo = 1
| strany = 173–189
| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001Icar..149..173C
| issn =
| doi = 10.1006/icar.2000.6512
| dátum prístupu = 2007-02-04
}}</ref> Rodina Phocaea obieha medzi 2,25 a 2,5 AU od Slnka.
Okraj vonkajšej hrany Pásma asteroidov tvorí [[65 Cybele|skupina Cybele]] obiehajúca medzi 3,3 a 3,5 AU, ktorá má rezonanciu 7:4 s Jupiterom. [[Skupina Hilda]] sa nachádza medzi 3,5 a 4,2 AU, má relatívne kruhovú obežnú dráhu a stabilnú dráhovú rezonanciu 3:2 s Jupiterom. Nachádza sa tu niekoľko asteroidov aj za vzdialenosťou 4,2 AU až po Jupiterovu obežnú dráhu. Na samotnej Jupiterovej dráhe sa nachádzajú dve rodiny [[libračný bod|zvláštnym spôsobom]] stabilných planétok, tzv. [[Trójan (planétka)|Trójanov]], ktoré sa počtom približujú množstvu asteroidov Pásma planétok.<ref>
| meno = Scott
| odkaz na autora =
| titul = The Trojan Page
| url = http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/trojan.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglický
}}</ref>
=== Nové rodiny ===
Niektoré rodiny planétok sa sformovali v astronomickom merítku len nedávno. [[Kopa Karin]] vznikla približne pred 5,7 miliónmi rokov pri kolízii asteroidu s polomerom 16 [[Kilometer|km]].<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
|
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = SwRI researchers identify asteroid breakup event in the main asteroid belt
| periodikum = SpaceRef.com
| odkaz na periodikum =
| dátum = 12. jún 2002
|
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://www.spaceref.com/news/viewpr.html?pid=8627
| issn =
| dátum prístupu = 2007-04-15
}}</ref> [[490 Veritas|Rodina Veritas]] vznikla pred 8,3 miliónmi rokov, čoho dôkazom sú [[sediment]]y získané z usadenín na [[ocenánske dno|dne oceánov]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = McKee
| meno = Maggie
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Eon of dust storms traced to asteroid smash
| periodikum = New Scientist Space
| odkaz na periodikum =
| dátum = 18. január 2006
| rok =
| mesiac =
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://space.newscientist.com/channel/solar-system/comets-asteroids/dn8603
| issn =
| dátum prístupu = 2007-04-15
}}</ref>
Vo vzdialenejšej minulosti, pred 450 miliónmi rokov, sa pravdepodobne sformovala [[1270 Datura|kopa Datura]] pri kolízii s asteroidom Pásma planétok. Tento vek sa viac odhaduje na základe ich dnešných obežných dráh ako z ich zloženia. Táto kopa bola zdrojom zodiakálneho prachového materiálu.<ref>{{
| priezvisko =
| meno =
| autor = Nesvorný, D.; Vokrouhlick, D.; Bottke, W. F.
| odkaz na autora =
|
| titul = The Breakup of a Main-Belt Asteroid 450 Thousand Years Ago
| periodikum = Science
| odkaz na periodikum =
| rok = 2006
| mesiac =
| ročník = 312
| číslo = 5779
| strany = 1490
| url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/312/5779/1490
| issn =
| doi = 10.1126/science.1126175
| pmid=16763141
| dátum prístupu = 2007-04-15
}}</ref> Ďalšie nedávno sformované kopy, ako je [[4652 Iannini|kopa Iannini]] (približne pred 1-5 miliónmi rokov), mohli byť tiež zdrojom prachového materiálu.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = Nesvorný, D.; Bottke, W. F.; Levison, H. F.; Dones, L.
|
|
| titul = Recent Origin of the Solar System Dust Bands
| periodikum = The Astrophysical Journal
| odkaz na periodikum =
| rok = 2003
| mesiac =
| ročník = 591
| číslo =
| strany = 486–497
| url = http://www.journals.uchicago.edu/cgi-bin/resolve?id=doi:10.1086/374807
| issn =
| doi = 10.1086/374807
| dátum prístupu = 2007-04-15
}}</ref>
== Prieskum ==
[[Súbor:Dawn Flight Configuration 2.jpg|thumb|right|upright=1.5|Umelcov koncept sondy [[Dawn (sonda)|Dawn]] s asteroidmi [[4 Vesta]] (vľavo) a [[1 Ceres]] (vpravo).]]
Prvou [[Vesmírna sonda|vesmírnou sondou]], ktorá križovala Pásmo planétok bol [[Pioneer 10]], ktorý do tejto oblasti vstúpil [[16. júl]]a [[1972]]. V tej dobe prevládala obava, že úlomky v pásme môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo pre sondu, ale odvtedy tadiaľ preletelo 9 sond bez nehody. [[Pioneer 11]], [[Voyager 1]], [[Voyager 2]] a [[Ulysses (sonda)|Ulysses]] preleteli cez pásmo bez fotografovania asteroidov. [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] v roku [[1991]] vyfotografoval asteroid [[951 Gaspra]] a v roku [[1993]] asteroid [[243 Ida]], [[NEAR Shoemaker]] v roku [[1997]] vyfotografoval [[253 Mathilde]], [[Cassini-Huygens]] v roku [[2000]] vyfotografoval [[2685 Masursky]], [[Stardust]] v roku [[2002]] vyfotografoval [[5535 Annefrank]], [[New Horizons]] v roku [[2006]] vyfotografoval [[APL (planétka)|132524 APL]] a sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] v roku [[2008]] vyfotografovala asteroid [[2867 Šteins]]<ref>{{
| priezvisko =
| autor = M. A. Barucci, M. Fulchignoni and A. Rossi | odkaz na autora =
| titul = Rosetta Asteroid Targets: 2867 Steins and 21 Lutetia
| periodikum = Space Science Reviews
| mesiac =
|
|
| strany = 67–78
|
|
| doi = 10.1007/s11214-006-9029-6
}}</ref>. Vďaka malej hustote materiálu vo vnútri pásma šanca, že sa sonda s niektorým asteroidom zrazí, je menšia ako jedna k miliarde.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Stern
| meno = Alan
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = New Horizons Crosses The Asteroid Belt
| periodikum = Space Daily
| odkaz na periodikum =
| dátum = 2. jún 2006
| rok =
| mesiac =
| ročník =
| číslo =
| strany =
| url = http://www.spacedaily.com/reports/New_Horizons_Crosses_The_Asteroid_Belt.html
| issn =
| dátum prístupu = 2007-04-14
}}</ref>
Všetky fotografie asteroidov urobené vesmírnymi sondami boli urobené podľa letových možností sond a vzdialeností daných asteroidov. Viaceré sondy mali výskum planétok pri prelete okolo nich len ako vedľajší cieľ misie. Iba sondy NEAR Shoemaker a [[Hayabusa]] mali prieskum asteoridov ako hlavnú náplň. Tieto preskúmané asteroidy patria medzi objekty, ktoré sa v určitej fáze obehu okolo Slnka nachádzajú blízko Zeme. V najbližšej budúcnosti sa plánuje prieskum planétok 4 Vesta a 1 Ceres prostredníctvom sondy [[Dawn (sonda)|Dawn]]. Sonda odštartovala v roku 2007 a jej prílet k prvému cieľu, planétke 4 Vesta, sa plánuje na rok 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 481 ⟶ 1 066:
| dátum prístupu = 2009-05-15
| url = http://mek.kosmo.cz/sondy/usa/dawn/index.htm
}}</ref> Ak bude táto sonda stále funkčná, tak po preskúmaní týchto dvoch veľkých telies, bude možné rozšíriť jej misiu o dodatočný prieskum.<ref>{{
|
|
| odkaz na autora =
| titul = Dawn Mission Home Page
| url = http://dawn.jpl.nasa.gov/
|
| dátum aktualizácie =
|
| vydavateľ = NASA JPL
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| |||