Referendum: Rozdiel medzi revíziami

Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu podľa niektorých názorov odporovala zákonu o spôsobe vykonania referenda, a tým aj článku 100 ústavy. Pred tým, ako sa vláda obrátila na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] so žiadosťou o výklad ústavy, uložila 22. apríla 1997 ministrovi vnútra [[Gustáv Krajči|Gustávovi Krajčimu]] nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou. Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny poslancov a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s troma otázkami. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR. Gustáv Krajči sa po niekoľkých rokoch neskôr vyjadril ''"Mal som dve možnosti - podať demisiu, alebo realizovať vládne uznesenie"'', avšak s odstupom času uznal, že mohol aj rešpektovať návrhy prezidenta Kováča a počkať na výsledok referenda.