|
== História referend v Slovenskej republike ==
{{hlavný článok|Zoznam referend na Slovensku}}
V Slovenskej republike sa od roku 1993 konalo šesť celoštátnych referend:
=== 1. referendum - 1994 ===
22. októbra 1994 - účasť voličov: 19,96% - Referendum bolo neplatné.
Referendová otázka: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?"
Referendum vyhlásil prezident Michal Kováč na základe uznesenia NR SR, ktoré bolo prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka.
=== 2. referendum - 1997 ===
23.-24. mája 1997 - účasť voličov: 9,53%<ref name="statistics">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Referendá v Slovenskej republike
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=27071
| dátum vydania = 2010-09-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-19
| vydavateľ = Štatistický úrad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> - [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Zmarené referendum v roku 1997|Referendum bolo zmarené]].
Referendum vyhlásil prezident Michal Kováč 13. marca 1997 s nasledovnými otázkami:
# "Ste za vstup SR do NATO?"
# "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
# "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
# "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Prvé tri otázky vznikli v čase petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta na základe uznesenia NR SR zo dňa 14. februára 1997. Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení otázok do jedného referenda.
Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou volebnou komisiou a vládou, resp. ministerstvom vnútra z dôvodu rôznych právnych výkladov Ústavy SR a zákona o spôsobe vykonania referenda. Pred tým, ako sa vláda obrátila na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] so žiadosťou o výklad ústavy, uložila 22. apríla 1997 ministrovi vnútra [[Gustáv Krajči|Gustávovi Krajčimu]] nedoručovať obciam hlasovacie lístky so štvrtou otázkou.<ref name="vlada1997">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = UZNESENIE VLÁDY SR 278/1997
| url = http://www.government.gov.sk/uznesenia/1997/0422/uz_0278_1997.html
| dátum vydania = 1997-04-22
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Vláda SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 24. apríla 1997 sa Vláda SR obrátila na Ústavný súd s návrhom na výklad Ústavy. Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/25_97s.pdf
| dátum vydania = 1997-05-13
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1997/26_97s.pdf
| dátum vydania = 1997-05-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s tromi otázkami. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené v dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami. Ústavný súd dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister vnútra svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.<ref name="us-98-20">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 20 - I. ÚS 76/97 - Priama forma účasti konkrétneho občana na správe vecí verejných ako jeho základné subjektívne právo zúčastniť sa na vyhlásenom referende
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1998/20_98s.pdf
| dátum vydania = 1998-02-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Na jeden z ďalších návrhov občanov Ústavný súd vydal uznesenie, že ''Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda je platné a nemeniteľné''. ''Žiadny štátny orgán, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, ministerstvá alebo iné štátne orgány nemôžu meniť formuláciu, počet alebo poradie otázok vyhlásených pre referendum týmto rozhodnutím prezidenta republiky.''<ref name="us-98-19">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 19 - I. ÚS 60/97 - Referendum podľa rozhodnutia prezidenta SR vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 76/1997 Z. z. - K ústavnému právu občanov zúčastniť sa na referende, ktoré vyhlásil prezident SR v Zbierke zákonov, a práva a povinnosti ďalších štátnych orgánov
| url = http://www.concourt.sk/Zbierka/1998/19_98s.pdf
| dátum vydania = 1998-01-22
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Gustáv Krajči sa k tejto téme v roku 2003 vyjadril ''"Mal som dve možnosti - podať demisiu, alebo realizovať vládne uznesenie"'', avšak s odstupom času uznal, že mohol aj rešpektovať návrhy prezidenta Kováča a počkať na výsledok referenda.<ref name="krajci-korzar">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Krajči priznal zodpovednosť za zmarené referendum
| url = http://korzar.sme.sk/c/4628665/krajci-priznal-zodpovednost-za-zmarene-referendum.html
| dátum vydania = 2003-02-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ústavný súd SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
=== 3. referendum - 1998 ===
25.-26. septembra 1998 - účasť: 44,25% - Referendum bolo neplatné.
Referendová otázka: "Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
# Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava,
# Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina,
# Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice,
# Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava,
# Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava,
# Transpetrol, a.s., Bratislava?"<ref name="minv">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Voľby a referendum od roku 1990
| url = http://www.minv.sk/?volby-history
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> (ÁNO hlasovalo viac ako 90% voličov.)
Iniciátorom referenda bola strana HZDS. Petičný výbor odovzdal zastupujúcemu prezidentovi (vláde SR) takmer 450 000 podpisov. Referendum sa konalo v dňoch parlamentných volieb.
=== 4. referendum - 2000 ===
11. novembra 2000 - účasť: 20,03% - Referendum bolo neplatné.
Referendová otázka: "Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?"
Referendum o predčasných parlamentných voľbách vyhlásil prezident Rudolf Schuster na základe petičnej akcie organizovanej HZDS a SNS. Zozbieraných bolo približne 698 000 podpisov.
=== 5. referendum - 2003 ===
16.-17. mája 2003 - účasť: 52,15% - Referendum bolo platné.
Referendová otázka: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?". (92,46% hlasovalo ÁNO, 6,2% hlasovalo NIE)
Referendum vyhlásil prezident Rudolf Schuster.
=== 6. referendum - 2004 ===
3. apríla 2004 - účasť 35,86% - Referendum bolo neplatné.
Referendová otázka: "Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?" (86,78% hlasovalo ÁNO, 11,93% hlasovalo NIE)
Referendum na tému skrátenia III. volebného obdobia NR SR bolo vyhlásené na základe petičnej akcie Konfederácie odborových zväzov, podporovanej najmä stranou Smer, ale i ďalšími opozičnými stranami KSS, SDĽ i HZDS. Zo 608 518 podpisov voličov na petičných hárkoch bolo platných 557 282. Referendum vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb.
=== 7. referendum - 2010 ===
18. septembra 2010 - účasť 22,84% - Referendum bolo neplatné.
Referendové otázky: <ref name="ref2010">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Voľby a referendum od roku 1990
| url = http://app.statistics.sk/ref2010/menu/indexV.jsp?lang=sk
| dátum vydania = 2010-09-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2010-09-18
| vydavateľ = Statisticky urad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
# „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?“ (87,24% hlasovalo ÁNO, 9,02% hlasovalo NIE)
# „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?“ (95,40% hlasovalo ÁNO, 1,73% hlasovalo NIE)
# „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?“ (92,76% hlasovalo ÁNO, 3,85% hlasovalo NIE)
# „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?“ (88,84% hlasovalo ÁNO, 6,16% hlasovalo NIE)
# „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?“ (70,46% hlasovalo ÁNO, 22,22% hlasovalo NIE)
# „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“ (74,93% hlasovalo ÁNO, 13,44% hlasovalo NIE)
Referendum vyhlásil prezident Ivan Gašparovič na základe petičnej akcie, pod ktorou bolo 368 000 platných podpisov občanov (z celkových 401 126 podpisov). Petičná akcia začala ako občianska aktivita spoločne so zakladaním politickej strany [[SaS]].
== Referencie ==
| 