Vincenzo Bellini: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto úmrtia = Puteaux pri [[Paríž]]i

}}

'''Vincenzo Salvatore Carmelo Francesco Bellini''' (* [[3. november]] [[1801]], [[Catania (mesto)|Catania]] – † [[23. september]] [[1835]], Puteaux pri [[Paríž]]i) bol [[Taliansko|taliansky]] hudobný skladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov štýlu [[bel canto]].

 

 

Nasledujúce roky strávil Bellini v Miláne, kde dostával stále ďalšie objednávky. Zoznámil sa tu s hudobným vydavateľom Giovannim Ricordim, ktorý ho uviedol do salónov vysokej šľachty. Okamžite prišla výzva, aby skomponoval operu k otvoreniu divadla Teatro Carlo Felice v [[Janov]]e. Bellini však nenapísal novú operu, ale na túto príležitosť prepracoval svoju staršiu prácu ''Bianca e Gernando'' a uviedol ju pod ľahko pozmeneným názvom ''Bianca e Fernando'' ([[1828]]). V divadelnej lóži tohto divadla stretol Giudittu Turinu, s ktorou potom udržiaval dlhodobý vzťah vďaka ústretovej tolerancii jej manžela.

Ďalšia opera ''La straniera'' ([[1828]]) mala u obecenstva ešte väčší úspech než ''Il Pirato'', ale vyvolala polemiku v tlači pre svoj nezvyčajný štýl a [[harmónia|harmónii]]. Ustavičné modulácie do vzdialených tónin sa nepáčili konzervatívnejšie zameraným kritikom a ani sociálny podtext libriet nebol prijímaný jednoznačne. Opera ''Zaira'', ktorú komponoval k otvoreniu divadla Tetro Ducale v [[Parma|Parme]], nemala príliš veľký úspech, zato publikum v [[Benátky|Benátkach]] bolo nadšené dielom ''I Capuleti e i Montecchi'' (Kapuletovci a Montekovci), ktoré napísal podľa [[William Shakespeare|Shakesparovho]] [[Romeo a Júlia|''Romea a Júlie'']].

 

 

== Dielo ==

Belliniho význam tkvie predovšetkým v opernej tvorbe. Ostatné diela, chrámové aj sakrálne, sú dnes takmer zabudnuté. V začiatkoch bol silno ovplyvnený [[Gioacchino Rossini|Rossinim]], ale počnúc už operou ''Il pirato'' si vypracoval vlastný štýl. Snažil sa o maximálnu jednotu textu a hudby. Zanechal prísne delenie na [[recitatív]]y a [[ária|árie]] a v oveľa väčšej miere než jeho predchodcovia používal spevné ariózne recitatívy. Mimoriadna je jeho melodika, typické sú pre neho široko klenuté árie vychádzajúce z niekoľko taktových motívov. To všetko je len podčiarknuté harmonickou a inštrumentálnou vynaliezavosťou. Vo svojej dobe sa stal najvplyvnejším talianskym operným skladateľom. Skladatelia ako [[Gaetano Donizetti]], [[Giovanni Pacini]], [[Saverio Mercadante]] aj [[Giuseppe Verdi]] ho uvádzali ako jedného zo svojich predchodcov.

 

{{DEFAULTSORT:Bellini, Vincenzo}}

 

[[Kategória:Narodenia v 1801]]

[[Kategória:Úmrtia v 1835]]