Verzia z 14:18, 27. október 2010 upraviť 95.102.167.144 (diskusia) baktériam-nie baktériám.. Pravidlo o rytmickom krátení, pravopis ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:14, 27. október 2010 upraviť vrátiť 195.98.5.205 (diskusia) Revízia 3236363 používateľa 95.102.167.144 (diskusia) bola vrátená Ďalšia úprava →
Riadok 9: Za 1. svetovej vojny pracoval Alexander Fleming ako bakteriológ. Po návrate do Anglicka prijal miesto v nemocnici St. Marys Hospital v Paddingtone. Za jeho neprítomnosti sa oknom do laboratória dostal jeden relatívne vzácny kmeň Penicillia a misky kontaminoval. Spočiatku bolo chladno a tak sa penicilínová pleseň rozrastala, neskoršie sa oteplilo a zase sa darilo ~~baktériam~~baktériám. Keď sa Fleming vrátil a naskladal misky do podnosu s dezinfekciou, všimol si miesta s plesňou a okolo nej neprítomnosť baktérií. Na svojich kolegov Fleming veľký dojem neurobil. Pleseň však rozmnožil a za nejakú dobu preukázal, že výťažky z plesne inhibujú rast streptokokov, stafylokokov, pneumokokov, meningokov, gonokov, či bacilov záškrtu. Penicillium malo vtedy oveľa väčšie spektrum pôsobenia než lysozym a dalo sa zrovnať s najsilnejšími antiseptickými prostriedkami. Akonáhle bola jeho totožnosť overená, nazval Fleming extrakt, ktorému sa hovorilo plesňová šťava, penicilínom. Fleming nariadil svojim dvom vysokoškolsky vzdelaným asistentom F. Rydleymu a S. Craddockovi, aby vypestovali pleseň vo väčšom množstve. Takto získaný penicilín mal vysokú antibakteriálnu pôsobnosť, stabilizovať sa však dal iba na 2-3 týždne pri neutrálnom pH. Pokusy ukázali, že biologická životnosť penicilínu je veľmi krátka a to isté platí o jeho stabilite. To znížilo uplatnenie látky v praxi, avšak Fleming napriek tomu prípravok skúšal na niekoľkých ľudských "pokusných králikoch".

Penicilín: Rozdiel medzi revíziami