Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot automaticky nahradil text: (-bitevné +bojové); kozmetické zmeny |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Dejiny vojenstva}}
'''Vojenská [[taktika]]''' (resp. bojová taktika) je najnižšia zložka [[vojenské umenie|vojenského umenia]] (vedľa [[vojenská stratégia|vojenskej stratégie]] a [[Operačné vojenské umenie|vojenského operačného umenia]]). Pri vojenskej taktike sa študujú základy [[boj]]a a jeho zákonitosti, stanovujú sa spôsoby využitia
== Úvod ==
Riadok 17:
V priebehu času prechádzala taktika dlhým obdobím stagnácie či prudkého vývoja v závislosti na technickom vývoji zbraní a filozofickom pohľade na vojnu.
Najlepšia analógia k taktike je [[poker]] <ref>
| priezvisko = Clausewitz
| meno = Carl
| odkaz na autora =
| titul = Vom Kriege
| vydavateľ =
| miesto =
| rok = 2005
| isbn = 3-458-34787-9
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}} </ref>, lebo:
* nevidí sa do kariet
Řádek 53 ⟶ 65:
Iniciatívu možno získať:
* Väčšou pohyblivosťou (obratnosť aj
* Lepšími informáciami o nepriateľovi (obľúbená je [[špionáž]])
* Väčším dostrelom (alebo aj dosahom pri letectve) - vtedy nemôže nepriateľ paľbu opätovať, s väčším dosahom často prichádza aj vyššia nepresnosť.
Řádek 95 ⟶ 107:
=== Vojnová hmla ===
▲''Hlavný článok'' [[Vojnová hmla]]
Toto sú oblasti na vojenskej mape, o ktorých nemáme nijaké informácie o nepriatelovi. Nemôžeme povedať kde v tejto oblasti nepriateľ je ani či tam vôbec je. Dobré je tam vyslať prieskum.
Řádek 145 ⟶ 156:
=== Vojnové hry ===
Taktika nie je stavarina. Zakaždým sa začína odznovu. Preto je dobré si zľahka odsimulovať to, ako to na bojisku bude vyzerať, aké ťahy môže proti našim použiť nepriateľ a aké varianty máme my. Celkom dobrá metóda ale jej hlavná slabina je taká ako pri všetkých
▲''hlavný článok'' [[Vojnové hry]]
▲Taktika nie je stavarina. Zakaždým sa začína odznovu. Preto je dobré si zľahka odsimulovať to, ako to na bojisku bude vyzerať, aké ťahy môže proti našim použiť nepriateľ a aké varianty máme my. Celkom dobrá metóda ale jej hlavná slabina je taká ako pri všetkých simuláciach: ''presnosť modelu''. Ak si to odsimulujeme s nepresným modelom (veľkým generálom sa to stalo), tak nám už nik nepomôže.
Presnosť modelu závisí od:
Řádek 182 ⟶ 192:
''Vojnové umenie je založené na klamaní'' - [[Sun-c']]
====
Na rozdiel od vojnovej lsti tu nepriateľa doslova '''dlhodobo''' (podľa inteligencie súpera, sprostého deň, múdreho aj roky) spracúvame až
Je to najnebezpečnejšia zbraň, pretože neraz neguje akúkoľvek prevahu v sile a výzbroji '''vynútenými chybami''' protivníka.
Řádek 189 ⟶ 199:
'''Príklady:'''
# tak dlho ustupovať až si nepriateľ myslí že je silnejší. Postupne sa prepne na prenasledovací mód a keď už zanedbal všetky možné obranné opatrenia, tak nečakane zaútočíte. Veľmi mocné armády boli takto porazené ([[bitka na rieke Kalke]], [[bitka pri Charkove]]).
# nechať nepriateľa pár krát vyhrať, napr. na nejakom druhu terénu napr. v lese. Na iných typoch terénu napr. na rovine
== Nároky na osobnosť ==
Řádek 216 ⟶ 226:
# '''Supertaktik''' - nemusí nikdy bojovať - vyhral už dopredu (podľa [[Sun-c']] - [[Umenie vojny (Kniha)|Umenie vojny]])
Vo vojne sú vždy dvaja, takže tieto
Existujú aj medzistupne, napr. profesionálni idioti.
Řádek 235 ⟶ 245:
''Moderné je len vyhrávať''
Takže táto história sa pokúša len popísať vývoj ako sa taktika prerábala do
=== Starovek ===
Vznikla už v staroveku. Výbornú taktiku predviedli
Za prvý príklad taktickej geniality možno ukázať [[Bitka pri Leuktrách|bitku pri Leuktrách]], kde slabo vycvičení Tébania pod velením [[Epameinondás]]a porazili a zničili lepšie vycvičenú armádu [[Sparta|Sparty]], ktorá mala ešte aj početnú prevahu.
Řádek 253 ⟶ 263:
So zánikom [[rímska ríša|rímskej ríše]] nastal [[stredovek]]u zhruba od roku 600 v európe pomalý úpadok taktiky (o operačnom vedení vojny radšej pomlčať). Lepšie na tom boli východné krajiny (napr. [[Byzantská ríša]], [[Čína]] atď.).
Bola to v Európe doba temna s úpadkom literatúry a
Ešte kráľ [[Alfréd Veľký]] použil rímsku taktiku, ktorú vyčítal z jednej zapatrošenej knihy v jednom kláštore proti dánom, ktorý aj keď boli skúsenejší bojovníci a boli v presile boli touto taktikou porazení (niektorí sa môžu hádať, že to nebola taktika ako taká ale len formácia ale aj tak to bola taktika).
Řádek 261 ⟶ 271:
S nástupom superťažkých [[rytier]]ov od 12. stor. nastupovala hrubá sila: jednoducho vraziť do pešiakov a podupať ich. Rytieri boli prosto tak silní, že proti nim mohli bojovať len iní rytieri. Alebo sa bitka rozpadla na súboje jednotlivých rytierov. Naplno sa to ukázalo pri [[Tatársky vpád|tatárskom vpáde]]. [[Mongoli|Mongolské]] armády boli tak takticky absolútne nadradené, že len náhoda zachránila európu od úplného dobytia tatármi. Najúspešnejšia mongolská taktika sa volala [[mangudai]] a bola krvavo predvedená v [[Bitka na rieke Slanej|bitke na rieke Slanej]].
Niektorí sa domnievajú, že to bolo pre celkovú degeneráciu európskej šľachty ale problém mohol byť ešte zložitejší. Napríklad veľa
Čoraz viac porážok [[rytier]]ov od obyčajných [[pešiak]]ov len vďaka taktike (hlavne [[14. storočie]]), pozri. [[bitka pri Bannockburne]], [[bitka pri Kreščaku]], v boji proti Turkom ([[bitka pri Belehrade]]), porážka od [[Švajčiarsko|švajčiarov]] ([[bitka pri Morgartene]]) atď., donútilo aj tých najzadubenejších [[šľachtic]]ov uznať, že taktika je dobrá. V 2.polovici [[14. storočie|14.storočia]] sa začala pomaly rozvíjať výuka teórie taktiky (a niekedy aj stratégie), samozrejme len na [[kráľ]]ovských a [[šlachtic]]kých dvoroch. Každý mladý [[šlachtic]] už musel mať aspoň základné znalosti teórie taktiky.
Řádek 274 ⟶ 284:
Ak za novovek ustanovíme začiatok [[renesancia|renesancie]], tak v tejto dobe začali turecké vojny v Európe. A keďže nepriateľ je najlepší učiteľ, museli sa európski (hlavne rakúski a poľskí) generáli začať učiť nové dovtedy nepoznané spôsoby boja proti armádam, ktoré boli v obrovskej presile. Tu už bola taktika nutnosť pre prežitie. Už len najlepší velitelia (napr. [[Eugen Savojský]], [[Ján Sobieski]]) si mohli dovoliť veliť a prežiť to. Potom prišla ešte [[tridsaťročná vojna]]. Po jej skončení sa armády (hlavne habsgurgovcov) sústredili znovu na turkov a zatlačili ich trochu späť. Velitelia sa vylepšili, neschopní velitelia už spravidla bitky nevyhrávali (ak vôbec prežili tak im už nedovolili veliť).
Teoretická taktika existovala hlavne vo forme poučiek.
S pruským kráľom [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] prišla aj teória taktiky. Fridrich vyhral kombináciou teórie a vynachádzavosti skvelé víťazstvá (ale dosť
Lenže potom prišli pomerne pokojné časy a taktika akosi ustrnula. Z vojenských škôl vychádzali len bifloši čo vedeli všetko odrecitovať. Tí potom aj vyučovali a takto vznikol začarovaný kruh. A študovať mohli väčšinou len [[šlachtic]]i. V Anglicku napr. sa vojenské hodnosti zase kupovali - ani to nebola najlepšia metóda ako vytvárať dobrých generálov. Spomedzi ostatných národov koncom 18. storočia vynikal ruský vojvodca [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Alexandr Suvorov]].
Řádek 334 ⟶ 344:
* [[bitka o Suomussalmi]]
==
{{referencie}}
[[Kategória:Taktika]]
|