Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-bitevné +bojové); kozmetické zmeny
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Dejiny vojenstva}}
 
'''Vojenská [[taktika]]''' (resp. bojová taktika) je najnižšia zložka [[vojenské umenie|vojenského umenia]] (vedľa [[vojenská stratégia|vojenskej stratégie]] a [[Operačné vojenské umenie|vojenského operačného umenia]]). Pri vojenskej taktike sa študujú základy [[boj]]a a jeho zákonitosti, stanovujú sa spôsoby využitia bojovychbojových prostriedkov na útok a obranu, skúmajú sa sily a prostriedky nepriateľa a jeho spôsoby vedenia boja, vypracovávajú sa optimálne spôsoby organizácie a vedenia boja v rôznych podmienkach danej situácie. V užšom zmysle môže byť vojenská taktika aj konkrétna metóda použitá v bitke.
 
== Úvod ==
Riadok 17:
V priebehu času prechádzala taktika dlhým obdobím stagnácie či prudkého vývoja v závislosti na technickom vývoji zbraní a filozofickom pohľade na vojnu.
 
Najlepšia analógia k taktike je [[poker]] <ref>[[Carl{{Citácia Clausewitz]], [[Vom Kriege]] ISBN 3-458-34787-9</ref>, lebo:knihy
| priezvisko = Clausewitz
| meno = Carl
| odkaz na autora =
| titul = Vom Kriege
| vydavateľ =
| miesto =
| rok = 2005
| isbn = 3-458-34787-9
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}} </ref>, lebo:
 
* nevidí sa do kariet
Řádek 53 ⟶ 65:
Iniciatívu možno získať:
 
* Väčšou pohyblivosťou (obratnosť aj rýchosťrýchlosť)
* Lepšími informáciami o nepriateľovi (obľúbená je [[špionáž]])
* Väčším dostrelom (alebo aj dosahom pri letectve) - vtedy nemôže nepriateľ paľbu opätovať, s väčším dosahom často prichádza aj vyššia nepresnosť.
Řádek 95 ⟶ 107:
 
=== Vojnová hmla ===
''{{Hlavný článok'' [[|Vojnová hmla]]}}
 
''Hlavný článok'' [[Vojnová hmla]]
 
Toto sú oblasti na vojenskej mape, o ktorých nemáme nijaké informácie o nepriatelovi. Nemôžeme povedať kde v tejto oblasti nepriateľ je ani či tam vôbec je. Dobré je tam vyslať prieskum.
Řádek 145 ⟶ 156:
 
=== Vojnové hry ===
''hlavný{{Hlavný článok'' [[|Vojnové hry]]}}
 
Taktika nie je stavarina. Zakaždým sa začína odznovu. Preto je dobré si zľahka odsimulovať to, ako to na bojisku bude vyzerať, aké ťahy môže proti našim použiť nepriateľ a aké varianty máme my. Celkom dobrá metóda ale jej hlavná slabina je taká ako pri všetkých simuláciachsimuláciách: ''presnosť modelu''. Ak si to odsimulujeme s nepresným modelom (veľkým generálom sa to stalo), tak nám už nik nepomôže.
''hlavný článok'' [[Vojnové hry]]
 
Taktika nie je stavarina. Zakaždým sa začína odznovu. Preto je dobré si zľahka odsimulovať to, ako to na bojisku bude vyzerať, aké ťahy môže proti našim použiť nepriateľ a aké varianty máme my. Celkom dobrá metóda ale jej hlavná slabina je taká ako pri všetkých simuláciach: ''presnosť modelu''. Ak si to odsimulujeme s nepresným modelom (veľkým generálom sa to stalo), tak nám už nik nepomôže.
 
Presnosť modelu závisí od:
Řádek 182 ⟶ 192:
''Vojnové umenie je založené na klamaní'' - [[Sun-c']]
 
==== [[Manipulácia]] ====
Na rozdiel od vojnovej lsti tu nepriateľa doslova '''dlhodobo''' (podľa inteligencie súpera, sprostého deň, múdreho aj roky) spracúvame až pokialpokiaľ dobrovoľne nejedná ako my chceme.
 
Je to najnebezpečnejšia zbraň, pretože neraz neguje akúkoľvek prevahu v sile a výzbroji '''vynútenými chybami''' protivníka.
Řádek 189 ⟶ 199:
'''Príklady:'''
# tak dlho ustupovať až si nepriateľ myslí že je silnejší. Postupne sa prepne na prenasledovací mód a keď už zanedbal všetky možné obranné opatrenia, tak nečakane zaútočíte. Veľmi mocné armády boli takto porazené ([[bitka na rieke Kalke]], [[bitka pri Charkove]]).
# nechať nepriateľa pár krát vyhrať, napr. na nejakom druhu terénu napr. v lese. Na iných typoch terénu napr. na rovine naprotitomunaproti tomu nedať kožu lacno. Nepriateľ potom akosi podvedome nasadzuje svoje najlepšie obranné jednotky nie v lesoch ale na rovinách. A odrazu zrovna urobíme hlavnú ofenzívu cez nejaký les a on ju nevie zastaviť.
 
== Nároky na osobnosť ==
Řádek 216 ⟶ 226:
# '''Supertaktik''' - nemusí nikdy bojovať - vyhral už dopredu (podľa [[Sun-c']] - [[Umenie vojny (Kniha)|Umenie vojny]])
 
Vo vojne sú vždy dvaja, takže tieto stupňestupne sú ako relatívne k súperovi.
 
Existujú aj medzistupne, napr. profesionálni idioti.
Řádek 235 ⟶ 245:
''Moderné je len vyhrávať''
 
Takže táto história sa pokúša len popísať vývoj ako sa taktika prerábala do použitelnejpoužiteľnej teórie a ako sa taktika používala v praxi. A ako vznikali školy taktiky a stratégie.
 
=== Starovek ===
Vznikla už v staroveku. Výbornú taktiku predviedli gréciGréci v grécko perzských vojnách ([[bitka pri Maratóne]]).
 
Za prvý príklad taktickej geniality možno ukázať [[Bitka pri Leuktrách|bitku pri Leuktrách]], kde slabo vycvičení Tébania pod velením [[Epameinondás]]a porazili a zničili lepšie vycvičenú armádu [[Sparta|Sparty]], ktorá mala ešte aj početnú prevahu.
Řádek 253 ⟶ 263:
So zánikom [[rímska ríša|rímskej ríše]] nastal [[stredovek]]u zhruba od roku 600 v európe pomalý úpadok taktiky (o operačnom vedení vojny radšej pomlčať). Lepšie na tom boli východné krajiny (napr. [[Byzantská ríša]], [[Čína]] atď.).
 
Bola to v Európe doba temna s úpadkom literatúry a čitaniačítania, keď čítali väčšinou len mnísi v kláštoroch a tí samozrejme nepotrebovali nasadzovať taktiku.
 
Ešte kráľ [[Alfréd Veľký]] použil rímsku taktiku, ktorú vyčítal z jednej zapatrošenej knihy v jednom kláštore proti dánom, ktorý aj keď boli skúsenejší bojovníci a boli v presile boli touto taktikou porazení (niektorí sa môžu hádať, že to nebola taktika ako taká ale len formácia ale aj tak to bola taktika).
Řádek 261 ⟶ 271:
S nástupom superťažkých [[rytier]]ov od 12. stor. nastupovala hrubá sila: jednoducho vraziť do pešiakov a podupať ich. Rytieri boli prosto tak silní, že proti nim mohli bojovať len iní rytieri. Alebo sa bitka rozpadla na súboje jednotlivých rytierov. Naplno sa to ukázalo pri [[Tatársky vpád|tatárskom vpáde]]. [[Mongoli|Mongolské]] armády boli tak takticky absolútne nadradené, že len náhoda zachránila európu od úplného dobytia tatármi. Najúspešnejšia mongolská taktika sa volala [[mangudai]] a bola krvavo predvedená v [[Bitka na rieke Slanej|bitke na rieke Slanej]].
 
Niektorí sa domnievajú, že to bolo pre celkovú degeneráciu európskej šľachty ale problém mohol byť ešte zložitejší. Napríklad veľa šlachticovšľachticov nevedelo čítať a písať (alebo sa im nechcelo nič čítať).
 
Čoraz viac porážok [[rytier]]ov od obyčajných [[pešiak]]ov len vďaka taktike (hlavne [[14. storočie]]), pozri. [[bitka pri Bannockburne]], [[bitka pri Kreščaku]], v boji proti Turkom ([[bitka pri Belehrade]]), porážka od [[Švajčiarsko|švajčiarov]] ([[bitka pri Morgartene]]) atď., donútilo aj tých najzadubenejších [[šľachtic]]ov uznať, že taktika je dobrá. V 2.polovici [[14. storočie|14.storočia]] sa začala pomaly rozvíjať výuka teórie taktiky (a niekedy aj stratégie), samozrejme len na [[kráľ]]ovských a [[šlachtic]]kých dvoroch. Každý mladý [[šlachtic]] už musel mať aspoň základné znalosti teórie taktiky.
Řádek 274 ⟶ 284:
Ak za novovek ustanovíme začiatok [[renesancia|renesancie]], tak v tejto dobe začali turecké vojny v Európe. A keďže nepriateľ je najlepší učiteľ, museli sa európski (hlavne rakúski a poľskí) generáli začať učiť nové dovtedy nepoznané spôsoby boja proti armádam, ktoré boli v obrovskej presile. Tu už bola taktika nutnosť pre prežitie. Už len najlepší velitelia (napr. [[Eugen Savojský]], [[Ján Sobieski]]) si mohli dovoliť veliť a prežiť to. Potom prišla ešte [[tridsaťročná vojna]]. Po jej skončení sa armády (hlavne habsgurgovcov) sústredili znovu na turkov a zatlačili ich trochu späť. Velitelia sa vylepšili, neschopní velitelia už spravidla bitky nevyhrávali (ak vôbec prežili tak im už nedovolili veliť).
 
Teoretická taktika existovala hlavne vo forme poučiek. VelmiVeľmi dobrú knihu o taktike napísal vtedy [[Niccolò Machiavelli]] a volala sa [[Knieža (kniha)|Knieža]]. Inšpiroval sa v nej hlavne v tej dobe už skoro zabudnutou rímskou taktikou. Spojiť teóriu s praxou bolo ale ťažké a aj málokto sa o to pokúšal.
 
S pruským kráľom [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] prišla aj teória taktiky. Fridrich vyhral kombináciou teórie a vynachádzavosti skvelé víťazstvá (ale dosť bitiekabitiek aj prehral). Založil tradíciu teórie taktiky ako vedy. Niektoré oblasti taktiky a operatiky (napr. [[logistika]], [[manéver (vojenstvo)|manévre]]) prerobil na vedu. Dvadsať rokov po ňom už bola taktika normálne vyučovaný predmet na školách pre [[šľachtic]]ov.
 
Lenže potom prišli pomerne pokojné časy a taktika akosi ustrnula. Z vojenských škôl vychádzali len bifloši čo vedeli všetko odrecitovať. Tí potom aj vyučovali a takto vznikol začarovaný kruh. A študovať mohli väčšinou len [[šlachtic]]i. V Anglicku napr. sa vojenské hodnosti zase kupovali - ani to nebola najlepšia metóda ako vytvárať dobrých generálov. Spomedzi ostatných národov koncom 18. storočia vynikal ruský vojvodca [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Alexandr Suvorov]].
Řádek 334 ⟶ 344:
* [[bitka o Suomussalmi]]
 
== ZáhlavieReferencie ==
{{referencie}}
<references/>
 
[[Kategória:Taktika]]