Tatrikum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d robot kozmetické zmeny |
||
Riadok 2:
| Obrázok = geol map.png|center|190px
}}
'''Tatrikum''' je najspodnejšia obnažená [[Tektonika (geológia)|tektonická]] superjednotka [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. Z hľadiska pásmovej stavby je ich najexternejšou jednotkou. Vo vzťahu k naň nasunutým celkom je chápané ako relatívne autochtónna jednotka.<ref name="Biely et al, 1996">Biely, A. (Editor) 1996: [http://www.sguds.sk/doc/geois/ms_prehl_gs_sk.pdf ''Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000).''] GÚDŠ, Bratislava, 1996, 76 s.</ref> [[Kryštalinikum]] tatrika spolu s [[Sedimentárny obal tatrika|obalovými]] sekvenciami a [[subtatranské príkrovy|subtatranskými]] [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] tvorí [[pásmo jadrových pohorí]], kde vystupuje v terciérnych [[hrasť]]ových štruktúrach [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], [[Považský Inovec|Považského Inovca]], [[Tribeč
Označenie ''tatrikum'' (u [[Dimitrij Andrusov|Andrusova]] pôvodne ''tatridy'') je odvodené od prvých študovaných typových oblastí v [[Tatry|Tatrách]] a ďumbierskej časti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrier]].
Riadok 16:
Granitoidy tatrika pozostávajú z troch hlavných typov<ref>Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf ''Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref>:
* devónske resp. až kambrické granitoidy premenené počas hercýnskej orogenézy na [[ortorula|ortoruly]]
* spodnokarbónske peraluminózne kolízne mezohercýnske granity S-typu (napr. bratislavský a bojniansky masív)
* vrchnokarbónske granitoidy I-typu, zastupujú hlavne [[granodiorit]]y a [[tonalit]]y
Pri hercýnskom vrásnení boli príkrovy kryštalinika presúvané približne zo severu na juh, čo malo za následok, že horninové komplexy, ktoré sa nachádzali viac na severe boli viac postihnuté metamorfózou<ref name="Hok et al">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. V priestore tatrika po tejto [[orogenéza|orogenéze]] nasledoval v spodnom karbóne výzdvih a [[erózia]] vzniknutej horskej reťaze<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.
Riadok 28:
V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sa zachované aj miestami viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty (v Považskom Inovci označované ako [[kálnická skupina]]<ref>Olšavský, M. 2008, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_1_2/Olsav.pdf ''Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca.''] Mineralia Slovaca, 40, s. 1–16</ref>. Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách ([[devínske súvrstvie|devínske]] a [[meďodolské súvrstvie]])<ref name="Nemčok, 1993">Nemčok, J. (Editor) 1993, ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e - [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Nad nimi ležia [[werfénske bridlice]], po uložení ktorých nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e - [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e - [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase - [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]], iba miestami sa nachádzajú plytkovodné organodetritické až biohermné [[vápenec|vápence]]. Tieto horniny však boli často oderodované pri vrchnojurskom [[rifting]]u.
==== Spodná jura až vrchná krieda šiprúnskeho typu ====
Od spodnej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] možno rozčleňovať dva sedimentačné vývoje. Sedimentárny záznam sa začína v hlbokovodnom slede [[ľaliovky|krinoidovými]] a piesčitými vápencami s [[Silicit|rohovcami]] ([[trlenské súvrstvie|trlenského súvrstvia]]) v sinemúre. Mladšie pliensbachsko-toarské [[allägauské súvrstvie]] tvoria [[slieň]]ovce (fleckenmergel) a nadložnými kremitými [[spikulit]]mi, označovanými ako [[kremitý fleckenmergel]], ktoré sú álenského veku. V ich nadloží sa nachádzajú strednojurské (bajok až oxford) rádioláriové vápence až [[rádiolarit]]y [[ždiarske súvrstvie|ždiarskeho súvrstvia]] a hľuznaté vápence [[adnetské súvrstvie|adnetského súvrstvia]]. Vo vrchnej jure začali prevládať v oboch oblastiach [[aptych]]ovo-[[sakokóma|sakokómové]] vápence (kimeridž) a v najvyššej jure [[kalpionela|kalpionelové]] vápence (titón). Spodnokriedová sedimentácia pokračovala tmavým slieňovcovým [[lučivnianske súvrstvie|lučivnianskym súvrstvím]]. Na rozhraní jury a kriedy prebiehal v Západných Tatrách aj [[limburgit]]ový (alkalicko [[bazalt]]ový) vulkanizmus, ktorý nebol dokumentovaný v iných častiach tatrika. V hlbších oblastiach prevládala sedimentácia slienitých vápencov s rohovcami, ktorá postupne prechádzala do [[porubské súvrstvie|porubského súvrstvia]], ktoré tvorili vápnité pieskovce, až bridlice lokálne i brekcie a zlepence obsahujúce klasty exotických hornín. Porubské súvrstvie predstavovalo synorogénne sedimenty, ktoré sa usadzovali v predpolí pohybujúcich sa násunov v interných častiach orogénu. Sedimentácia sa na väčšine územia skončila v strednej kriede v [[cenoman]]e, iba lokálne v Tatrách a Veľkej Fatre bola pretrvávala až do spodného turónu<ref name="Hok et al"/>. Po tomto období na tatrikum pomerne rýchlo nasunuli príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a vzápatí aj [[hronikum|hronika]].
| |||