Verzia z 10:53, 6. júl 2010 upraviť MystBot (diskusia \| príspevky) Boti 10 788 editací d robot Pridal: de:Normalisierung (Tschechoslowakei) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:41, 30. november 2010 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: V'''Normalizácia''' je v dejinách [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]] ~~je pojmom '''normalizácia'''~~pojem ~~označované~~označovaný obdobie rokov [[1969]] až [[1989]]. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov [[Pražská jar\|Pražskej jari]] a následne k návratu k represívnemu komunistickému systému a jeho dlhoročnému udržiavaniu. Niekedy sa v užšom slova zmysle nazýva normalizáciou len obdobie rokov [[1969]]-[[1971]]. Termín normalizácia pochádza z [[Moskovský protokol\|Moskovského protokolu]]<ref>{{cite web\|url=http://www.totalita.cz/texty/prot_mosk_1968.php \|title= Protokol o jednání delegace ČSSR a SSSR (tzv. Moskevský protokol) \|publisher=totalita.cz \|date=2.6.2009}}</ref>, podpísaného [[27. augusta]] [[1968]]. ''[[Poučenie z krízového vývoja]]'' sumarizuje obsah protokolu a normalizácie nasledovne: „Česko-slovenskí predstavitelia v tomto dokumente vyjadrili svoje odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe marxizmu-leninizmu, obnoviť vedúcu úlohu strany a autoritu štátnej moci robotníckej triedy, vyradiť kontrarevolučné organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky [[ČSSR]] so [[Sovietsky zväz\|Sovietskym zväzom]] a ďalšími socialistickými spojencami. (...) Na celkových pozitívnych výsledkoch moskovských rokovaní sa z česko-slovenskej strany aktívne podieľali súdruhovia [[Ludvík Svoboda (prezident)\|Ludvík Svoboda]], [[Gustáv Husák]], [[Vasil Biľak]] a ďalší súdruhovia zastávajúci jasné triedne internacionálne pozície.“ Riadok 12: Reformnému vedeniu Česko-Slovenska bolo niekoľkokrát signalizované, že ZSSR nie je spokojné s vývojom, reformy však neprestávali a tak sovietske vedenie rozhodlo o [[intervencia\|vojenskej intervencii]] s cieľom zvrátiť vývoj v ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 začali sovietske vojská, spoločne z vojskami [[Bulharsko\|Bulharska]], [[Maďarsko\|Maďarska]], [[Poľsko\|Poľska]] a [[NDR]] ([[Rumunsko]], na čele s [[Nicolae Ceauşescu\|Nicolajom Ceauşescom]] sa agresie ako jediná krajina [[Varšavská zmluva\|Varšavskej zmluvy]] nezúčastnilo a odsúdilo ju) [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska\|obsadzovať územie Česko-Slovenska]]. Praha bola obsadená výsadkovými jednotkami, ktoré pristáli na ruzynskom letisku a čelní predstavitelia štátu na čele s Dubčekom boli internovaní a odvlečení do Moskvy. Na území ČSSR však nedošlo k výraznejším stretom s ~~okupantami~~okupantmi, keďže minister obrany [[Martin Dzúr]] vydal ešte v noci rozkaz, aby armáda a ďalšie ozbrojené zložky nekládli postupujúcim armádam odpor. == Priebeh == Od konca augusta, po podpísaní [[Moskovský protokol\|Moskovského protokolu]] a návrate česko-slovenských predstaviteľov do vlasti bol postupne oslabovaný vplyv Alexandra Dubčeka a jeho spolupracovníkov a vo vedení sa začínali postupné zmeny. [[17. august]]a 1969 bol do funkcie ~~prvného~~prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený [[Gustáv Husák]]. Cieľom Husákovej normalizácie bolo upevniť vládu komunistickej strany a potvrdiť pozíciu Česko-Slovenska ako oddaného člena socialistického tábora. Normalizačný proces zahŕňal nasledovné kroky: * konsolidáciu Husákovho vedenia a odstránenie reformných politikov z vedúcich pozícií Riadok 23: * posilnenie spojenectva Česko-Slovenska s ostatnými socialistickými krajinami V priebehu krátkeho času po získaní moci začalo Husákovo vedenie uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia strany, a postupne aj z najvyšších straníckych miest. Sám Dubček bol do konca roka 1969 odstránený z predsedníctva strany a v roku 1970 bol zo strany vylúčený. Previerkovými komisiami boli vylúčení nielen členovia strany, ktorí sa zúčastnili na obrodnom procese, ale i tí, ktorí nastupujúcej normalizácii neboli ~~loajálni~~lojálni. Do jari 1971 bolo vylúčených alebo ~~vyšrtnutých~~vyškrtnutých približne 30 000 komunistov, ktorí boli tiež postihnutí zákazom výkonu svojich povolaní. Celkovo bolo počas normalizácie vylúčených zo strany až 327 000 ľudí. Husák tiež posilnil svoju vodcovskú rolu „odložením“ potenciálnych rivalov na rôzne pozície vzniknuté vytvorením česko-slovenskej federácie. Už prebiehajúci proces normalizácie bol potvrdený zasadaním Ústredného výboru KSČ z 11. a 12. decembra 1970. Nové Husákovo vedenie strany na ňom prijalo tzv. [[Poučenie z krízového vývoja]]. Tento text popisuje priebeh a ukončenie Pražskej jari z hľadiska stalinistického videnia sveta. Toto poučenie ovplyvňovalo život spoločnosti až do roku 1989. Po konsolidovaní moci Husákovo vedenie pristúpilo k zmene zákonov, ktorými bola formovaná Pražská jar, napr. zákon o Národnom fronte a tlačový zákon. Tým bola efektívne ~~znovazavedená~~znova zavedená [[cenzúra]]. Podniky, ktoré počas reformného obdobia dostali značnú nezávislosť, boli znova centrálne riadené a plnili centrálne plánované kvóty. V priebehu normalizácie boli po krátkom reformnom uvoľnení hraničného režimu výrazne obmedzené možnosti vycestovania občanov do zahraničia, najmä do kapitalistickej cudziny. Riadok 50: 21. augusta 1969, v deň prvého výročia okupácie, sa v Prahe konali protestné demonštrácie, ktoré však boli ''verejnou bezpećnosťou'' potlačené. Došlo k rozbitiu výkladu spoločnosti Aeroflotu na Václavskom námestí. Existuje hypotéza, že výklad bol rozbitý policajnými provokatérmi, aby vznikol dôvod na zásah. V roku 1977 skupina osobností vytvorila združenie [[Charta 77]]. Jej základný manifest, ''[[Prehlásenie Charty 77]]'', podpísali v nasledujúcich mesiacoch a rokoch stovky významných i bežných ľudí. Veľká väčšina z nich bola následne ~~perzekuovaná~~perzekvovaná, mnohí boli prepustení zo zamestnania, niektorí boli donútení k [[emigrácia\|emigrácii]]. Významný podiel na aktivácii [[disent]]u mali informácie šírené najmä česko-slovenskými ~~emigrantami~~emigrantmi pôsobiacimi v zahraničných rozhlasových staniciach ako [[Slobodná Európa]], [[Hlas Ameriky]], [[British Broadcasting Corporation\|BBC]] a [[vatikán]]sky rozhlas. Štát síce rušil ich vysielanie tzv. rušičkami, ale jeho finančné a a technické možnosti boli obmedzené, takže na niektorých frekvenciách a v niektorých oblastiach bublavý zvuk rušiečiek úplne neznemožňoval sledovanie spravodajstva. Ako [[samizdat]] vychádzali v Česko-Slovensku, prípadne boli dovážané zo zahraničia, knihy a tlačoviny, ktoré kvôli cenzúre nemohli byť šírené oficiálne. Mnohé výtlačky ~~samizdatov~~[[samizdat]]ov kolovali postupne medzi mnohými čitateľmi, keďže výroba a rozmnožovanie boli rizikovou záležitosťou. == Referencie == Riadok 67: * [http://www.kpvs.sk Konfederácia politických väzňov Slovenska] ~~[[Kategória:História]]~~ [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] ~~[[Kategória:Politológia]]~~ [[cs:Normalizace]]

Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami